Ochrana prírody

Odišiel ďalší dlhoročný ochranár

Pavel Petráš, ktorého sme volali Palino, nás navždy opustil 8. augusta v ranných hodinách - pokojne v spánku v zariadení pre seniorov v Betliari. Palino si neželal pohreb, takže sa s ním klasicky nerozlúčime. Kto ste ho poznali, venujte mu prosím tichú spomienku.

Palino bol dôležitou postavou košického ochranárskeho hnutia. Zmenil a nasmeroval život mnohým mladým ľuďom, ktorí si túto jeho úlohu asi nikdy naplno neuvedomili. Ja som ho spoznala začiatkom 90tych rokov, kedy som pracovala v SZOPK a neskôr založila Stredisko environmentálnej osvety BAMBI v Moldave nad Bodvou. Organizovali sme spoločne happeningy pri príležitosti Dňa Zeme a tie boli plné zaujímavých aktivít pre deti aj dospelých.

Na konci Cesty

"...som aktîvny skeptik milujúci hory... tam na konci Cesty sa nebudú pýtať na naše dôvody, výhovorky a obavy, ale na naše činy. A o tom bol môj život..." - Rudo Pado

Zomrel aktivista Rudolf Pado

Vo veku 53 rokov zomrel v pondelok 20. júna Rudolf Pado, dlhoročný aktivista a environmentalista. Venoval sa ochrane životného prostredia a bol jedným z najznámejších a najaktívnejších aktivistov na Liptove. Zároveň bol predsedom Občianskeho združenia Tatry. Počas desaťročí vytrvalej práce bojoval s čiernymi skládkami, zapájal sa do pripomienkových konaní, vysadil stovky stromov, čistil vodné toky a verejne upozorňoval na prešľapy v oblasti životného prostredia.

Kapitoly z environmentálnej politiky - XX. diel

Keď sme pred viac ako štvrťstoročím vydali prvé číslo Kapitol z environmentálnej politiky, ani sa nám nesnívalo, že sa raz dožijeme čísla dvadsiateho. A predsa sa stalo.
Ešte pred tým, ako sa pustíte do listovania tohto jubilejného čísla Kapitol z environmentálnej politiky, by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí a ktoré akokoľvek prispeli k tomu, že táto edícia kedysi v polovici 90-tych rokov minulého storočia vznikla a dožila sa až dnešných dní.
Celú publikáciu nájdete v priloženom pdf-súbore http://ochranari.sk/sites/default/files/clanok/kapitoly_ep_xx.pdf

Národný park Podunajsko - slovensko-rakúske pracovné stretnutie

13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.

Ochrana Dunaja? Výročie nečinnosti...

Začiatkom februára 1987 doručili ochranári na Úrad vlády Návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko, vypracovaný podľa vtedy platnej metodiky, neskôr rozšírený na Trilaterálny národný park medzi Viedňou a Budapešťou. Na živej reťazi na podporu tohto návrhu sa vo februári 1990 stretlo okolo 60 000 ľudí, ktorí vytvorili živú reťaz medzi Hainburgom a Gabčíkovom.

Aká je situácia dnes, teda o 35 rokov neskôr? Slovensko je jediný štát v regióne, ktorý dosiaľ na Dunaji a jeho prítokoch nevyhlásil národný park...

Laudatio na Katku Šimončičovú

Katarína Chlebáková Šimončičová

Keď som čítala Katkin životopis, uvedomila som si korene jej rozprávačského talentu, slonej pamäti, odzbrojujúceho humoru či prístupu k legislatíve a zákonom. Spomeniem najmä Katkinho otca, ktorý, ako sama hovorí, bol „veľký zabávač“ a právnik, v ktorého rodine sa niekoľko generácií študovalo právo. Katarína sama zvažovala štúdium práva, no podľa jej slov to v tom čase vlády jednej strany nebolo vhodné. Nakoniec sa rozhodla pre Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach a po škole sa zamestnala v Považskej Bystrici, kde pracovala na výskume supravodičov, neskôr na Slovenskej akadémií vied v Bratislave.

Nie je vôbec náhoda, že hneď prvý deň zapadla medzi členov slávnej ZO 6 SZOPK a tí ju prijali medzi seba.

Ako to videl Eugen Gindl

Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:

„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.

Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.

Odišiel Eugen Gindl

Myšlienky Eugena Gindla motivujú aj 32 rokov po Nežnej revolúcii hľadať a napĺňať ideál novembra 1989. Na sociálnej sieti to v súvislosti s úmrtím novinára, spisovateľa, scenáristu i spoluzakladateľa Verejnosti proti násiliu (VPN) napísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomenula váhu, ktorú mal Gindlov názor na žurnalistiku a spoločenské dianie, vyzdvihuje jeho aktivizmus v oblasti ochrany životného prostredia. Pripomína jeho angažovanosť a vzdáva česť jeho pamiatke.

Význam osobnosti zosnulého literáta a aktivistu zvýraznila aj vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). "Odišiel múdry a kultivovaný človek," uviedla na sociálnej sieti. Poďakovala sa mu za hodnoty, postoje počas totality, aj za kultivovanie verejného priestoru.

Národné parky: NIE SME RODINA - protest pred parlamentom

9. novembra 2021 sa konalo celodenné verejné zhromaždenie na podporu poslaneckej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny predloženej Jaromírom Šíblom, Annou Zemanovou, Jánom Szöllösom a ďalšími poslancami a poslankyňami. Novelou sa majú previesť štátne pozemky v národných parkoch spod správy ministerstva pôdohospodárstva a vidieka pod správu ministerstva životného prostredia. Dvojkoľajnosť v manažmente chránených území, ktoré spadajú súčasne pod oba tieto rezorty (pričom ŠOP SR v nich má de facto len poradný hlas) sa dlhodobo prejavuje v ich nesystémovom riadení a negatívne sa podpisuje na nižšej kvalite ochrany prírody a stupni biodiverzity.

Stránky