Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
30 našich členov a členiek podporilo iniciatívu PhDr. Ivany Rumanovej a Mgr. Petra Szalaya, PhD. zo Seminára urbánnej imagináciena systémový prístup mesta k svojmu rozvoju a k opatreniam na zvládanie klimatickej krízy. Podpísali otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, ktorý vyššiemenovaní iniciovali spoločne s naším kolegom, spoluzakladateľom S-O-S prof. RNDr. Mikulášom Hubom, CSc.
Ďalším dôležitým zámerom iniciatívy je záchrana jednej z mála zachovaných autentických zón v Bratislave - územia Lido na petržalskom brehu Dunaja. Okrem ochrany charakteristickej lužnej prírody Lida v liste žiadame aj zachovanie Lida ako verejného priestoru vrátane jeho tradičných športovo-rekreačných funkcií, uplatňovanie verejného záujmu v mestskom rozvoji, otvorenú a transparentnú diskusiu a dodržiavanie transparentnosti a demokratickej participácie obyvateľstva na schvaľovacích procesoch v meste.
Pavel Petráš, ktorého sme volali Palino, nás navždy opustil 8. augusta v ranných hodinách - pokojne v spánku v zariadení pre seniorov v Betliari. Palino si neželal pohreb, takže sa s ním klasicky nerozlúčime. Kto ste ho poznali, venujte mu prosím tichú spomienku.
Palino bol dôležitou postavou košického ochranárskeho hnutia. Zmenil a nasmeroval život mnohým mladým ľuďom, ktorí si túto jeho úlohu asi nikdy naplno neuvedomili. Ja som ho spoznala začiatkom 90tych rokov, kedy som pracovala v SZOPK a neskôr založila Stredisko environmentálnej osvety BAMBI v Moldave nad Bodvou. Organizovali sme spoločne happeningy pri príležitosti Dňa Zeme a tie boli plné zaujímavých aktivít pre deti aj dospelých.
"...som aktîvny skeptik milujúci hory... tam na konci Cesty sa nebudú pýtať na naše dôvody, výhovorky a obavy, ale na naše činy. A o tom bol môj život..." - Rudo Pado
Zomrel aktivista Rudolf Pado
Vo veku 53 rokov zomrel v pondelok 20. júna Rudolf Pado, dlhoročný aktivista a environmentalista. Venoval sa ochrane životného prostredia a bol jedným z najznámejších a najaktívnejších aktivistov na Liptove. Zároveň bol predsedom Občianskeho združenia Tatry. Počas desaťročí vytrvalej práce bojoval s čiernymi skládkami, zapájal sa do pripomienkových konaní, vysadil stovky stromov, čistil vodné toky a verejne upozorňoval na prešľapy v oblasti životného prostredia.
13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.
16. 3. 2022 sme zaslali poslancom a poslankyniam NR SR (ktorí/-é podporili reformu národných parkov) túto výzvu k návrhu nového stavebného zákona:
Vážená pani poslankyňa / pán poslanec,
dovoľte, aby sme sa Vám dodatočne poďakovali za Vašu podporu návrhu na reformu národných parkov, o ktorú sme Vás žiadali v jeseni minulého roku.
Dnes sa na Vás obraciame s ďalšou žiadosťou: aby ste nepodporili navrhovanú novú stavebnú legislatívu, ktorú budete v najbližšom čase prerokovávať v 2. čítaní. Oceňujeme, že viaceré/-í z Vás sa snažia navrhované zákony vylepšiť, ale spolu s expertnou mimovládnou organizáciou VIA IURIS a ďalšími sme presvedčení a presvedčené, že parciálne vylepšenia nestačia na zmenu celkovej filozofie týchto zákonov, a preto Vás žiadame, aby ste návrh novej stavebnej legislatívy nepodporili a vrátili ho predkladateľovi na prepracovanie.
Krátke zdôvodnenie a zoznam signatárov a signatárok nájdete v prílohe.
Na zmenšovaní negatívnych dopadov zmeny klímy sa môžu podieľať všetky mestá a obce tým, že budú udržateľne hospodáriť so zrážkovou vodou. Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada- to je len niekoľko príkladov využitia dažďovej vody zo slovenských miest. Pre samosprávy môže byť motivačná aj ekonomická stránka.
Eulalia Štefanová (1956 – 2020), pôsobila ako dobrovoľníčka, pracovníčka a odborníčka v oblasti ochrany prírody a tvorby životného prostredia, ale aj na poli environmentálnej výchovy. Dobojovala svoj boj so zákernou chorobou 17. 3. 2020...
Výzva S-O-S primátorom/primátorkám a starostom/starostkám slovenských miest a obcí
Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny je v mestách nevyhnutné koncepčne prehodnotiť spôsoby kosenia zelených plôch. Ich časté a intenzívne kosenie už ohrozuje zdravie obyvateľov miest. Kosiť preto treba premyslene a s ohľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Nižšia frekvencia kosenia tiež môže prispieť k ekonomickej úspore.
Zmena prístupu k úprave trávnatých plôch je nevyhnutná
Pobyt v mestách býva v horúcich letných dňoch priam neznesiteľný. Zastavané plochy, budovy, cesty, parkoviská cez deň fungujú ako akumulátory tepla. Naakumulované teplo sa v noci pozvoľna vyžaruje do okolitého prostredia.
Päťnásť dole uvedených občianskych organizácií a iniciatív a 37 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu podporuje zavedenie novej parkovacej politiky v Bratislave. Podľa nich ide konečne o systémový krok, ktorý sa snaží obmedziť individuálnu automobilovú dopravu v meste. To má hneď niekoľko pozitívnych dopadov na zdravie a životné prostredie obyvateľov.
„Nová parkovacia politika Bratislavy môže priniesť obyvateľom v prvom rade čistejšie ovzdušie a nižšie emisie CO2. To znamená menej chorých detí aj dospelých. Má šancu prispieť k stabilizácii klímy a ľuďom priniesť vyššiu bezpečnosť pohybu, možnosť lepšie využiť verejný priestor a zdravší životný štýl,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.
Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.
Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.