Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 20. 12. 2022 novelu tzv. zákona EIA1, ktorú predložili poslanci P. Kremský a M. Kuriak2. 60 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a ďalšie environmentálne organizácie (menný zoznam v prílohe) túto novelu považujú za neprijateľnú, nebezpečnú, v rozpore s duchom a cieľmi Aarhuského dohovoru, najmä v oblasti efektívnej participácie verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia a jeho ochrany a v rozpore s verejným záujmom. Obávajú sa, že schválená novela môže viesť k zvýšenému formalizmu a zníženiu kvality rozhodovacích procesov.
S veľkým znepokojením sme prijali správu o poslaneckom návrhu novely stavebného zákona, ktorá obsahuje ustanovenia neprijateľné z hľadiska ochrany životného prostredia, udržateľného územného rozvoja, transparentnosti ako aj účasti verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach, ktoré sa jej bezprostredne týkajú. Navyše tým, že ide o poslanecký návrh zákona, opäť sa obchádza riadny legislatívny proces, ktorým musia prejsť vládne návrhy zákonov.
K nesúhlasnému stanovisku k novele zákona o ochrane prírody a krajiny (v prílohe), ktoré nedávno vydalo sedem renomovaných ochranárskych organizácií, sa pripojila aj platforma osobností slovenského ochranárstva Slovenský ochranársky snem (S-O-S), Asociácia strážcov chránených území Slovenska, Greenpeace a ďalších sedem environmentálnych organizácií. Organizácie vyzvali relevantnú časť poslancov a poslankýň NR SR, aby návrh novely nepodporili.
Návrh novely predkladá poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta. Navrhuje v nej zmeny, ktoré by v praxi zablokovali vyhlásenie akéhokoľvek chráneného územia, jeho zonáciu, zmenu stupňa ochrany a ďalšie zmeny potrebné pre udržateľný manažment existujúcich chránených území alebo vyhlásenie nových.
Znemožnením zonácie by sa napríklad zastavila práve prebiehajúca reforma národných parkov, čo by o. i. malo negatívne dôsledky na čerpanie nemalých finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti a v konečnom dôsledku možno aj ich prepadnutie.
Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky na 15-percentnú úsporu plynu do marca 2023. Žiadajú, aby vypracovala plány prípravy na zimu a nahrádzania fosílnych palív celkovo. Pripomínajú, že mnohé krajiny eurozóny už zaviedli opatrenia na zníženie spotreby energií. Organizácie zároveň prišli s návrhom dvanástich opatrení. Ponúkajú spoluprácu zdieľaním údajov či prinášaním príkladov dobrej praxe.
V liste adresovanom vláde organizácie zhrnuli úsporné opatrenia európskych krajín, ktoré by mohli byť inšpiratívne aj pre vládu, samosprávy, domácnosti a firmy na Slovensku. Významné úspory spustili už Holandsko, Fínsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko, ktoré upravia nadmerné a neprimerané využívania klimatizácií, vykurovacích zariadení, osvetlenia, vetrania, dopravy a mnoho iného.
Keď sme pred viac ako štvrťstoročím vydali prvé číslo Kapitol z environmentálnej politiky, ani sa nám nesnívalo, že sa raz dožijeme čísla dvadsiateho. A predsa sa stalo.
Ešte pred tým, ako sa pustíte do listovania tohto jubilejného čísla Kapitol z environmentálnej politiky, by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí a ktoré akokoľvek prispeli k tomu, že táto edícia kedysi v polovici 90-tych rokov minulého storočia vznikla a dožila sa až dnešných dní.
Celú publikáciu nájdete v priloženom pdf-súbore http://ochranari.sk/sites/default/files/clanok/kapitoly_ep_xx.pdf
13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.
16. 3. 2022 sme zaslali poslancom a poslankyniam NR SR (ktorí/-é podporili reformu národných parkov) túto výzvu k návrhu nového stavebného zákona:
Vážená pani poslankyňa / pán poslanec,
dovoľte, aby sme sa Vám dodatočne poďakovali za Vašu podporu návrhu na reformu národných parkov, o ktorú sme Vás žiadali v jeseni minulého roku.
Dnes sa na Vás obraciame s ďalšou žiadosťou: aby ste nepodporili navrhovanú novú stavebnú legislatívu, ktorú budete v najbližšom čase prerokovávať v 2. čítaní. Oceňujeme, že viaceré/-í z Vás sa snažia navrhované zákony vylepšiť, ale spolu s expertnou mimovládnou organizáciou VIA IURIS a ďalšími sme presvedčení a presvedčené, že parciálne vylepšenia nestačia na zmenu celkovej filozofie týchto zákonov, a preto Vás žiadame, aby ste návrh novej stavebnej legislatívy nepodporili a vrátili ho predkladateľovi na prepracovanie.
Krátke zdôvodnenie a zoznam signatárov a signatárok nájdete v prílohe.
Začiatkom februára 1987 doručili ochranári na Úrad vlády Návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko, vypracovaný podľa vtedy platnej metodiky, neskôr rozšírený na Trilaterálny národný park medzi Viedňou a Budapešťou. Na živej reťazi na podporu tohto návrhu sa vo februári 1990 stretlo okolo 60 000 ľudí, ktorí vytvorili živú reťaz medzi Hainburgom a Gabčíkovom.
Aká je situácia dnes, teda o 35 rokov neskôr? Slovensko je jediný štát v regióne, ktorý dosiaľ na Dunaji a jeho prítokoch nevyhlásil národný park...
Snaha krajín strednej a východnej Európy zahrnúť fosílny plyn a jadrovú energiu do zelenej taxonómie EÚ bude viesť k ďalšiemu konzervovaniu regiónu v neudržateľnej energetike. Energetické siete týchto krajín sa vystavujú hrozbe rukojemníctva voči tretím krajinám. Európsky úrad pre životné prostredie spolu s mimovládnymi organizáciami zo strednej a východnej Európy preto naliehajú na vlády krajín Európskej únie, aby odmietli snahy o zahrnutie plynu a jadra medzi trvaloudržateľné palivá.
V týchto dňoch minister financií Igor Matovič predstavil návrh daňovej reformy. Sľuby vlády z jej programového vyhlásenia v tomto návrhu v dostatočnej miere nenachádzame. Nezaregistrovali sme ani zmienku o zdaňovaní negatívnych externalít, zvyšovaní environmentálnych daní, daňovo-odvodovej podpore pro-environmentálneho správania ani zmienku o zelenej, fiškálne neutrálnej daňovej reforme. A už vôbec nie prísľub, že takáto všestranne výhodná reforma zo sféry win-win stratégií bude stáť v centre celého reformného úsilia. A pritom zelená daňová reforma sa spomína nielen v programovom vyhlásení našej vlády, ale už desiatky rokov aj vo svete...