Environmentálna politika

Vedci a vedkyne žiadajú: Zastavme likvidáciu zákona o ochrane prírody a krajiny

Viac ako 150 vedcov a vedkýň zo slovenských univerzít, akadémie vied a odborných inštitúcií dnes spoločne varuje pred pokračujúcim bezprecedentným oslabovaním základného právneho rámca ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Signatári a signatárky, medzi ktorými sú poprední biológovia, ekológovia, environmentalisti či geológovia, vo výzve adresovanej poslancom a poslankyniam NR SR a Ministerstvu životného prostredia SR dôrazne žiadajú, aby zastavil legislatívne zásahy do zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tie podľa ich slov „fatálne ohrozujú biodiverzitu, ekosystémy, fungovanie ochrany prírody aj právny štát ako taký“.

Vedci sa pripájajú k výzve verejnosti Prestaňte oslabovať zákon o ochrane prírody a krajiny! [*] a upozorňujú, že všetky už schválené aj navrhované novely zákona prijaté počas tohto volebného obdobia vedú k systematickej demontáži kľúčových nástrojov ochrany prírody.

VÝZVA: Prestaňte oslabovať zákon o ochrane prírody a krajiny!

Environmentálne organizácie varujú, že sa na Slovensku degraduje zákon o ochrane prírody a krajiny na bezvýznamný dokument. Za posledný rok prešiel zákon štyrmi oslabujúcimi novelami a v parlamente aktuálne čakajú na schválenie ďalšie dve. Všetky tieto zmeny sa podľa ochranárov dejú neodborne a chaoticky a zásadným spôsobom znižujú ochranu prírody. Dvadsaťšesť organizácií a skupina bývalých zamestnancov štátnej ochrany prírody preto vyzvali ministerstvo životného prostredia a poslancov a poslankyne národnej rady, aby prestali zákon oslabovať, pretože tým ničia to najvzácnejšie, čo máme, prírodné bohatstvo Slovenska.

„Slovenská príroda je v ohrození a jedným z dôvodov sú neustále a chaotické zmeny v zákone o ochrane prírody a krajiny. Ak chceme pristupovať k ochrane prírody systémovo a odborne, nemôžeme meniť zákon spôsobom, aký vidíme každých pár mesiacov. Či už išlo o vládne alebo poslanecké návrhy, žiaden z nich neprešiel riadnym pripomienkovaním. Ďalším problémom je, že veľké zmeny prebiehajú aj prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, na ktoré nie je možné adekvátne reagovať alebo aspoň upozorniť na chyby, ktoré obsahujú,” uviedla právnička VIA IURIS Ivana Figuli.

Kauza okolo PVE Málinec ukazuje na oveľa širší problém

Za posledný rok sa významne znížila možnosť participácie a informovania občanov aj obcí, upozorňuje občianska iniciatíva Zelená väčšina. Problematický projekt vodného diela Málinec je podľa nich len jedným z mnohých podobných prípadov, na ktoré sa môže Slovensko pripraviť, ak bude legislatíva v stave, ako je dnes. Účasť verejnosti v procesoch sa znižovala cez viaceré zákony a tento trend môže ďalej pokračovať. Organizácie vyzývajú vládu, aby zastavila znižovanie štandardov informovania a zapájania verejnosti do rozhodovania o veciach verejných, ktoré sú základnými predpokladmi fungujúcej demokracie.

“Za posledný rok sme upozorňovali na znižovanie možnej účasti verejnosti pri novelizácii viacerých zákonov. Konkrétne dôsledky týchto zmien vidíme v praxi. Ľudia jednoducho nemajú reálny priestor na to, aby sa dozvedeli o pripravovaných projektoch a už vôbec nemajú dosť času sa k nim vyjadriť. V demokratickej spoločnosti má byť účasť verejnosti dostatočne zabezpečená. Obyvatelia Podpoľania nie sú adekvátne informovaní a nemajú priestor na vyjadrenie svojich námietok,” povedala Ľubica Trubíniová zo Slovenského ochranárskeho snemu.

Tatry 2004 - 2024

Dvadsať rokov po osudnej víchrici, ktorá na dlho zmenila podobu Vysokých Tatier, je už možné aspoň čiastočne bilancovať. Veterná smršť z 19. novembra 2004 nezasiahla len do osudu tatranských lesov, ale aj do celej spoločnosti. Vyvolala obrovskú vlnu záujmu a solidarity, ale aj protichodných názorov na to, aký postoj zaujať k obnove tatranskej prírody. Vláda operatívne zriadila Vládny výbor pre obnovu Vysokých Tatier. S ponukou členstva v tomto výbore však „zabudla“ osloviť relevantných odborníkov a mimovládne organizácie.

Prestaňte zavádzať o mimovládkach a začnite riešiť skutočné problémy!

Zástupcovia a zástupkyne environmentálnych mimovládnych organizácií vyzvali ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby prestal zavádzať verejnosť nepodloženými tvrdeniami a začal konečne riešiť skutočné a závažné problémy vo svojom rezorte. Podľa organizácií minister nevie dokázať svoje tvrdenia o tom, že mimovládky za bývalých vedení envirorezortu čerpali nadmerné financie, a len tým zakrýva svoje nekompetentné riadenie a chybné rozhodnutia ministerstva.

Minister Tomáš Taraba opakovane tvrdí, že mimovládky kritizujú súčasné vedenie envirorezortu preto, lebo vraj prišli o desiatky miliónov na “pseudoprojekty”. Ochranári preto požiadali ministerstvo životného prostredia o poskytnutie informácií o projektoch, ktoré mimovládne organizácie (MVO) za posledných 10 rokov dostali, a získané dáta zanalyzovali.

“Minister opakovane útočí na mimovládne organizácie s tým, že “vyciciavali” financie. Hovorí o desiatkach miliónoch a niekoľkokrát spomenul vyše 60 miliónov, ktoré si vraj na ministerstve rozdelilo 5 organizácií. Na naše žiadosti, aby svoje tvrdenia podložili, však na ministerstve odpovedať zjavne nevedia a informácie, ktoré nám zverejnili, tomu protirečia,” povedala Lucia Szabová z Klimatickej koalície.

Kapitoly z environmentálnej politiky - XXI. diel

Pri vydaní dvadsiateho dielu Kapitol z environmentálnej politiky sme si dovolili malú rekapituláciu. Pripomeňme si z nej pár slov. 

ZA NAŠU PRÍRODU! Výzva na odstúpenie vedenia Ministerstva životného prostredia SR

PODPORTE spoločnú výzvu environmentálnych mimovládnych organizácií, nezávislých odborníkov a odborníčok a osobností verejného života!

Za rok vlády vedenie MŽP SR a jeho nominanti od nástupu do funkcií urobili viaceré kroky, ktoré sú v priamom rozpore s ochranou prírody na Slovensku, s princípmi demokratického vládnutia, ako aj so zásadami elementárnej slušnosti. Tieto rozhodnutia považujeme za dôsledok odbornej nespôsobilosti a zámerného oslabovania ochrany životného prostredia.

Sme presvedčení, že pod vedením Tomáša Tarabu ministerstvo prestalo plniť svoju základnú úlohu – ochranu životného prostredia. Rozhodnutia ministerstva sú v rozpore s najnovšími dostupnými vedeckými poznatkami, s najlepšou praxou a s globálnymi trendmi v oblasti ochrany prírody a riešenia klimatickej krízy a krízy biodiverzity. Týmto konaním ministerstvo závažným spôsobom porušuje ústavné a medzinárodné právo občanov na priaznivé životné prostredie. Z tohto dôvodu žiadame ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby spolu so štátnymi tajomníkmi rezortu odstúpili. 

STOJÍME SPOLU! Za ochranu ľudí a prírody

“Chceme bok po boku chrániť slovenskú prírodu a nenecháme sa zastrašiť” – hovoria pri príležitosti Dňa Zeme ochrancovia a ochrankyne prírody.

Pri príležitosti Dňa Zeme v Slatinke vydali desiatky environmentálnych organizácií a osobností spoločné naliehavé Slatinské vyhlásenie ochrancov životného prostredia, s podtitulom Za obranu našich domovov a prírodného dedičstva. Ochrancovia prírody tak reagujú na súčasnú situáciu v krajine, ktorá znižuje doterajšie štandardy ochrany prírody, ale tiež útočí na environmentalistov a environmentalistky. Rovnako upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu vo svete súvisiacu s klimatickou krízou.

“Budeme chrániť slovenskú prírodu, krajinu, zdravie ľudí, ale aj naše vlastné spoločenstvo pred ničením a rozkladom, ktoré im hrozia. Budeme pevne stáť bok po boku a s podporou verejnosti zvládneme súčasné hrozby.” Tak znie hlavný odkaz Slatinského vyhlásenia ochrancov prírody, ktorý spoločne zverejnilo v Slatinke pod Poľanou 50 environmentálnych mimovládnych organizácií. Podporilo ho aj viac ako 130 osobností.

Slatinské vyhlásenie ochrancov životného prostredia

Za obranu našich domovov a prírodného dedičstva

Slatinka 22. apríla 2024 - Deň Zeme

My, mimovládne organizácie, platformy Ekofórum, Klimatická koalícia, Špirála a Slovenský ochranársky snem a osobnosti ochrany životného prostredia vyhlasujeme:

Slovensko je naším domovom. Spoločne tu žijeme, pracujeme, oddychujeme a zažívame s našimi rodinami aj susedmi dobré aj horšie chvíle. A to bez ohľadu na to, koľko generácií našich predkov a kde presne vytvárali to, čo je dnes našou vlasťou. Ceníme si spoločné tradície a zvyky, našu históriu a rozmanitú kultúru. Všetkých nás spája láska k slovenskej prírode. Je obrazom nás samých, aj generácií tých, čo tu žili pred nami. Je naším spoločným dedičstvom, ktoré odovzdáme tým, čo prídu po nás. Je našou povinnosťou chrániť a zveľaďovať ho bez narušenia jeho hodnoty, rôznorodosti a jedinečnosti.

Stránky