Environmentálna politika

Zmena vzťahu k planéte je nevyhnutná – a nemusí to bolieť

32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách

Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.

Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.

Ako to videl Eugen Gindl

Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:

„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.

Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.

Národné parky: NIE SME RODINA - protest pred parlamentom

9. novembra 2021 sa konalo celodenné verejné zhromaždenie na podporu poslaneckej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny predloženej Jaromírom Šíblom, Annou Zemanovou, Jánom Szöllösom a ďalšími poslancami a poslankyňami. Novelou sa majú previesť štátne pozemky v národných parkoch spod správy ministerstva pôdohospodárstva a vidieka pod správu ministerstva životného prostredia. Dvojkoľajnosť v manažmente chránených území, ktoré spadajú súčasne pod oba tieto rezorty (pričom ŠOP SR v nich má de facto len poradný hlas) sa dlhodobo prejavuje v ich nesystémovom riadení a negatívne sa podpisuje na nižšej kvalite ochrany prírody a stupni biodiverzity.

Národné parky: Podpora vedcov a vedkýň novele zákona o ochrane prírody a krajiny

Vážené panie poslankyne,

Vážení páni poslanci,

my, dolupodpísaní vedci, pracujúci v biologických, ekologických, environmentálnych, geografických a iných vedných odboroch, zaoberajúcich sa prírodným prostredím, si dovoľujeme obrátiť sa na Vás v súvislosti s blížiacim sa hlasovaním o novele, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a dôrazne Vás požiadať, aby ste sa pri rozhodovaní opierali o relevantné fakty a podporili predkladanú novelu.

Vedecké poznatky i praktické skúsenosti zo zahraničia zhodne ukazujú, že národné parky s jednotnou správou, spravované organizáciou ochrany prírody sú jednoznačným a mnohostranným prínosom pre spoločnosť. Národný park sa takmer všade vo svete chápe ako územie vyhradené prírode, prírodným procesom a tomu zodpovedajúcemu využívaniu. Takto chápaný národný park plní v krajine množstvo nezastupiteľných funkcií, medzi ktoré však nepatrí obchod s drevom ani s realitami. To, že u nás tento vo svete štandardný model dodnes nefunguje, vnímame ako negatívne dedičstvo minulosti, ktoré sme mali už dávno opustiť. 

Vyšli Kapitoly z environmentálnej politiky XIX.

Devätnásty diel Kapitol z environmentálnej politiky voľne nadväzuje na publikáciu O Slovensku otvorene a nahlas: Ochranárske SOS, ktorú taktiež vydala Spoločnosť pre trvalo udržateľný život (STUŽ) v spolupráci so Slovenským ochranárskym snemom koncom roka 2019. Aj v tomto prípade ide najmä o prezentáciu stanovísk, výziev, tlačových správ, korešpondencie a ďalších dokumentov z dielne Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) a STUŽ/SR spolu s niektorými článkami a inými dosiaľ nepublikovanými textami prof. Mikuláša Hubu, hlavného autora a zostavovateľa Kapitol. Na vzniku textov z obdobia medzi januárom 2020 a aprílom 2021 sa podieľali aj Sabina Barbojak, Dušan Bevilaqua, Juraj Flamik, Ján Kadlečík, Gabriela Kalašová, Eva Kováčechová, Ľubica Lacinová, Daniel Lešinský, Ľudmila Priehodová, Marcel Uhrin, Ján Topercer, Jozef Šibík, Katarína Začková a ďalší/ďalšie.

27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov

Víkendové spomienky na budúcnosť v Malej Fatre

27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov máme úspešne za sebou. Bolo nielen príjemne, ale aj veľmi zaujímavo. Zaslúžili sa o to najmä prezentácie blízkych spolupracovníkov Josefa Vavrouška, protagonistov „environmentálnej revolúcie“ spred 30 rokov a aktérov nezabudnuteľnej Dobříšskej konferencie v r. 1991, ale aj ďalších významných slovenských a českých environmentalistov a environmentalistiek. Spomienky na Dobříš, Josefa a Petru sa striedali s hodnotením súčasnosti i uvažovaním o udržateľnejšej budúcnosti.

Nádej pre naše národné parky

Slovenský ochranársky snem pozitívne hodnotí skutočnosť, že v týchto dňoch Národná rada Slovenskej republiky veľkou väčšinou prítomných poslancov a poslankýň schválila v prvom čítaní a "posunula" do druhého čítania poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, týkajúci sa presunu pozemkov vo vlastníctve štátu na území národných parkov pod správu štátnej ochrany prírody, kam logicky patria.

Takisto nás teší, že petíciu Osloboďme národné parky!, ktorej je Slovenský ochranársky snem spoluvyhlasovateľom, v krátkom čase od jej vyhlásenia podporilo takmer 25 000 signatárov a signatárok.

Prepočuté posolstvo

Dobříšska konferencia 1991 - historický míľnik, alebo len "15 minút slávy" československého ochranárstva?

Tlačová správa STUŽ/SR

V týchto dňoch uplynulo 30 rokov od udalosti, ktorá československé ochranárske hnutie zaslúžene postavila do centra medzinárodného záujmu a urobila z nás kontinentálnych lídrov:  koncom júna 1991 sa uskutočnila 1. paneurópska konferencia ministrov životného prostredia regiónu EHK OSN (Európa + Severná Amerika) na zámku Dobříš neďaleko Prahy. Mala veľmi ambiciózne ciele: zjednotiť náš kontinent o celý región EHK OSN v spoločnom úsilí o lepšie životné prostredie. Okrem štandardnej agendy podobných konferencií organizátori zaradili do programu aj netradičný, ale o to dôležitejší „kôš“. Týkal sa etiky a ľudských hodnôt zlučiteľných s predstavou udržateľného spôsobu života.

S-O-S PODPORUJE: Osloboďme národné parky!

Petícia za reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku

Za posledných 30 rokov namiesto ochrany nášho najcennejšieho prírodného dedičstva vidíme v národných parkoch každý deň ťažbu dreva, novú výstavbu a ničenie prírody. Miznú nádherné staré lesy, pribúdajú hotely a apartmány. Vzácne druhy ako tetrov hlucháň sa dostali na pokraj vyhynutia. Vyhlásili sme boj proti strate biodiverzity, no ničíme si naše najvzácnejšie územia.

Nadišiel čas, aby sa národné parky stali tým, čím mali od začiatku byť - pokladnicou biodiverzity, zelenými pľúcami a pýchou Slovenska. Zastavme ich ničenie a vykorisťovanie! Vráťme národným parkom slobodu, prirodzenú krásu a pôvodnú divokosť! Osloboďme spolu naše národné parky!

Stránky