Organizácie vyzvali vládu na šetrenie energiami a vypracovanie plánu na zimu

Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií a iniciatív dnes listom požiadalo vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky na 15-percentnú úsporu plynu do marca 2023. Žiadajú, aby vypracovala plány prípravy na zimu a nahrádzania fosílnych palív celkovo. Pripomínajú, že mnohé krajiny eurozóny už zaviedli opatrenia na zníženie spotreby energií. Organizácie zároveň prišli s návrhom dvanástich opatrení. Ponúkajú spoluprácu zdieľaním údajov či prinášaním príkladov dobrej praxe.

V liste adresovanom vláde organizácie zhrnuli úsporné opatrenia európskych krajín, ktoré by mohli byť inšpiratívne aj pre vládu, samosprávy, domácnosti a firmy na Slovensku. Významné úspory spustili už Holandsko, Fínsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko, ktoré upravia nadmerné a neprimerané využívania klimatizácií, vykurovacích zariadení, osvetlenia, vetrania, dopravy a mnoho iného.

Organizácie pripomenuli, že vlády niektorých krajín začali kampane už v apríli. Dokonca aj španielska vláda, ktorá si vyrokovala čiastočnú výnimku z úspor plynu (síce miernejšiu ako Slovensko), zavádza množstvo úsporných opatrení.

“Je načase, aby sme si prestali maľovať naivné obrázky a postavili sa krízovým časom zodpovedným spôsobom. Chválenie sa, že sme si vyrokovali výnimku na spotrebu plynu, ľuďom nepomôže znížiť účty za energie. Vláda by mala minimálne spustiť intenzívnu kampaň k úsporám energie a podporiť rozsiahle riešenia pre samosprávy, domácnosti a firmy vo verejnoprávnych médiách. Nevyužili sme poriadne leto, ale pred touto zimou ešte stíhame obmedziť plytvanie energiami. Na to sa potrebujeme zomknúť a pripraviť sa. Nielen preto, že tak môžeme znížiť našu závislosť od fosílnych palív, ale najmä preto, že bez ohľadu na výnimky bude zima pre mnohé skupiny obyvateľstva náročná,” uviedla koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová.

Organizácie v liste navrhujú viacero úsporných opatrení, ktoré by mohla vláda využiť. Príkladom sú motivačné schémy, ktoré by zvýhodnili tie domácnosti, ktoré by mali najnižšiu spotrebu energií. Odporúčajú aj zníženie dane na izolačné materiály, tepelné čerpadlá, solárne systémy, veterné a geotermálne systémy. V oblasti dopravy odporúčajú podporu práce z domu, verejnej, zdieľanej a cyklistickej dopravy, ako aj prehodnotenie časov otvárania verejných budov, škôl, úradov tak, aby sa znížili dopravné zápchy.

“V prvom rade je potrebné znížiť energetickú potrebu obnovou budov, ktorou možno šetriť desiatky percent. V roku 2021 povolilo ministerstvo financií využiť len 25 % prostriedkov z Envirofondu. Zvyšných 253 miliónov eur zostalo nevyužitých na účtoch Envirofondu. Tieto prostriedky môžu významne pomôcť s obnovou verejných budov. Tých je na Slovensku až 15-tisíc, pričom tri štvrtiny z nich boli postavené pred 30 až 60 rokmi,” doplnil Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.

Kontakty pre médiá:
Juraj Melichár, koordinátor pre energetickú transformáciu Priatelia Zeme-CEPA
Lucia Szabová, koordinátorka Klimatickej koalície

Prečítajte si:

Výzva vláde na šetrenie energiami a vypracovanie plánu na zimu

Eduard Heger, predseda vlády
Richard Sulík, minister hospodárstva 
Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby
Ján Budaj, minister životného prostredia
CC: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

30. augusta 2022

Výzva: Ušetrime 15 % plynu do jari 2023

Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky na 15 % úsporu plynu do marca 2023. Nemecko, Fínsko, Taliansko, Holandsko a Španielsko chystajú alebo už zaviedli opatrenia na zníženie spotreby energií.^[1]

Žiadame vládu SR, aby:

1. Vyhlásila celoslovenskú výzvu spoločnostiam, verejným inštitúciám, samosprávam a domácnostiam na úsporu 15 % plynu do jari 2023;
2. Vypracovala plány prípravy na zimu a nahrádzania fosílnych palív celkovo;
3. Zaviedla vhodné opatrenia, napríklad:
   
   1. motivačné schémy, podľa ktorých by boli odmenení tí odberatelia elektriny, tepla, plynu v domácnostiach, ktorí by mali najnižšiu spotrebu;
   2. zníženie dane na izolačné materiály, tepelné čerpadlá, solárne systémy, veterné a geotermálne systémy;
   3. zvýhodnenie elektriny na vykurovanie tepelným čerpadlom v energeticky efektívnych budovách a pod.;
   4. obmedzenie nadmerného a neprimeraného využívania klimatizácií, vykurovacích zariadení, osvetlenia vo verejných, ideálne aj v súkromných budovách;
   5. navýšenie prostriedkov z Envirofondu na podporu obnovy verejných budov a ďalšie opatrenia na nahradenie fosílneho plynu;
   6. vypracovanie kritérií pre udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov energie;
   7. podpora práce z domu („home office“) vo verejných inštitúciách; 
   8. podpora verejnej, zdieľanej a cyklistickej dopravy namiesto automobilizmu;
   9. prehodnotenie časov otvárania verejných budov, škôl, úradov,. tak, aby sa znížili dopravné zápchy;
   10. spustenie rozsiahlej kampane k úsporám a praktickým riešeniam pre samosprávy, domácnosti a firmy vo verejnoprávnych médiách;
   11. zváženie zdanenia fosílnych firiem;
   12. špeciálne opatrenia pre sociálne zraniteľné skupiny.

Dôvodov našej žiadosti je viacero:

1. Krajiny Európskej únie sa už dohodli, že ušetria 15 % zemného plynu túto zimu.^[2] Slovensko si vyrokovalo výnimky. Tie našej ekonomike môžu krátkodobo dať priestor, ale zo stredno- a dlhodobého hľadiska nás len udržia v závislosti od fosílnych palív zo zahraničia. Krajiny ako napríklad Španielsko si tiež vyrokovali výnimku, ale zavádzajú množstvo opatrení tak, aby neplytvali pri kúrení, chladení, osvetlení a pod.^[3]

V Nemecku, Španielsku, Fínsku a ďalších krajinách budú kúriť len do 19 - 20 °C a chladiť len do 26 - 27 °C.^{[4] [5] [6] [7]} Chcú sa zamerať aj na osvetlenie, vetranie a iné opatrenia.

Holandská kampaň Stlač vypínač sa začala ešte v apríli tohto roka. Za úspechom Holandska je podľa nemeckých médií aj úprimnosť vlády, ktorá po napadnutí Ukrajiny ľuďom priamo oznámila, aby si „obliekli hrubé svetre, ponožky a papuče”.^[8] Vláda išla príkladom a nariadila zníženie chladenia v lete a vykurovania vo svojich kancelárskych budovách.^[9]

Nemecký minister hospodárstva a ochrany klímy pravidelne hovorí o nevyhnutnosti usporiť každú kilowatthodinu. Spustil kampaň, ktorá na šetrenie energiami motivuje všetkých 83 miliónov obyvateľov Nemecka.^[10]

1. Súčasný stav je veľmi rizikový: Rastúce ceny zemného plynu zvýšili ceny elektrickej energie a ďalších palív niekoľkonásobne.^[11] “Ratingová agentúra Moody’s varovala Slovensko pred zhoršením známky. Rating ponechala na úrovni A2, výhľad však zmenila zo stabilného na negatívny. Dôvodom je najmä slovenská závislosť od dodávok plynu z Ruska.”^[12] Aj agentúra Fitch zmenila výhľad na negatívny.^[13]
2. V roku 2021 povolilo ministerstvo financií využiť len 25 % prostriedkov z Envirofondu. Zvyšných 253 miliónov eur zostalo nevyužitých na účtoch Envirofondu.^[14] Mohli by výrazne pomôcť s obnovou verejných budov.
3. V prvom rade je potrebné znížiť energetickú potrebu obnovou budov. Samozrejme, treba zohľadniť špecifiká sociálne zraniteľných domácností, administratívnu náročnosť jednotlivých fondov a architektúru objektov.
4. V obytných miestnostiach stačí teplota 20 - 21 °C. Pri vyšších teplotách môže ísť aj o mrhanie teplom alebo zlozvyk.^[15] Zníženie teploty o 1 °C znamená zníženie spotreby energie asi o 6 %. Na druhej strane, pasívny dom vykúrený na 22°C spotrebuje do 20% energie oproti nezateplenému domu vykurovanému na 18°C.^[16]
5. Spojené štáty americké reagovali na zvyšovanie cien historicky najväčším klimatickým balíkom.^[17] USA schválili 369 miliárd dolárov do obnoviteľných zdrojov energie a na zníženie emisií.^[18] To je veľmi približne 1000 dolárov na obyvateľa.
   Slovensko bude mať do roku 2030 päť až sedem miliárd eur na klimatické riešenia z fondov EÚ^[19], Plánu obnovy a odolnosti^[20] a Modernizačného fondu^[21] (spolu približne rovnako na obyvateľa ako v USA). Potrebujeme zásadné zníženie administratívnej záťaže, dôsledne nastavené výzvy berúce do úvahy regionálne a sociálne rozdiely.
6. Zemný plyn je fosílne palivo a je preukázané, že vykurovanie zemným plynom má podobný, ba až horší dopad na klímu ako vykurovanie uhlím.^[22] Metán, ktorý uniká nespálený do ovzdušia počas ťažby a distribúcie zemného plynu, je až 82-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.^[23]
7. Sme presvedčení, že je dôležité začať vytvárať podmienky pre nastavovanie pripravovaného Sociálno-klimatického fondu a znižovať závislosť od zemného plynu, ktorého dovozom, žiaľ, finančne podporujeme vojenskú agresiu na Ukrajine a iné nedemokratické režimy. Za posledných desať rokov totiž odišlo zo Slovenska viac ako 15 miliárd eur za dovoz zemného plynu.^[24]

Mimovládne organizácie zároveň ponúkajú ministerstvám spoluprácu zdieľaním údajov z terénneho prieskumu, prinášaním príkladov dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia a spoluorganizovaním konštruktívneho dialógu medzi rezortmi a s inými expertmi/expertkami.

Ďakujeme vopred za Váš čas.

S úctivým pozdravom,

Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA, melichar@priateliazeme.sk (kontakt)
Lucia Szabová, Klimatická koalícia (zastupujúca 14 organizácií a iniciatív)
Andrea Štulajterová, Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica (OCIBB)
Oto Hudec, Nestrácajme čas
Richard Medal, Centrum environmentálnych aktivít Trenčín
Miloš Veverka, CEPTA
Zuzana Hudeková, Regionálne Ekologické Centrum Bratislava
Elena Pätoprstá, OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa
Katarina Šimončičová, MV SZOPK Bratislava
Katarína Pšenáková, Jakub Hrbáň, iniciatíva Klíma ťa potrebuje
Petra Čakovská, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov
Ivana Figuli, VIA IURIS<
Katarína Juríková, Greenpeace Slovensko

Členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu:
Dušan Bevilaqua - Ladislav Bíro - Tomáš Derka - Zuzana Homolová - Mikuláš Huba - Ľubica Kolková - Branislav Líška - Klaudia Medalová - Vladimír Mokráň - Juraj Nvota - Jana Pavlíková - Daniel Pastirčák - Henrich Pifko - Ľudmila Priehodová - Koloman Prónay - Lucia Szabová - Jozef Šibík - Katarína Šimončičová - Ľubica Trubíniová - Marcel Uhrin - Pavol Ziman