Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
30 našich členov a členiek podporilo iniciatívu PhDr. Ivany Rumanovej a Mgr. Petra Szalaya, PhD. zo Seminára urbánnej imagináciena systémový prístup mesta k svojmu rozvoju a k opatreniam na zvládanie klimatickej krízy. Podpísali otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, ktorý vyššiemenovaní iniciovali spoločne s naším kolegom, spoluzakladateľom S-O-S prof. RNDr. Mikulášom Hubom, CSc.
Ďalším dôležitým zámerom iniciatívy je záchrana jednej z mála zachovaných autentických zón v Bratislave - územia Lido na petržalskom brehu Dunaja. Okrem ochrany charakteristickej lužnej prírody Lida v liste žiadame aj zachovanie Lida ako verejného priestoru vrátane jeho tradičných športovo-rekreačných funkcií, uplatňovanie verejného záujmu v mestskom rozvoji, otvorenú a transparentnú diskusiu a dodržiavanie transparentnosti a demokratickej participácie obyvateľstva na schvaľovacích procesoch v meste.
Uchopení tématu velkých šelem ve veřejné diskusi se nijak nevymyká uchopení jiných kontroverzních témat, jako je např. globální oteplování nebo pandemie. Veřejná diskuse ke studii o populaci medvěda na Slovensku se polarizuje, směšuje přírodovědu a emoce, informace i dezinformace a míchá dohromady žánr vědeckého článku (který zatím nebyl publikován), závěrečné zprávy projektu určené pro zaangažované skupiny, její popularizaci pro širší veřejnost a výsledný mediální obraz, který je vždy zkreslený.
S veľkým znepokojením sme prijali správu o poslaneckom návrhu novely stavebného zákona, ktorá obsahuje ustanovenia neprijateľné z hľadiska ochrany životného prostredia, udržateľného územného rozvoja, transparentnosti ako aj účasti verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach, ktoré sa jej bezprostredne týkajú. Navyše tým, že ide o poslanecký návrh zákona, opäť sa obchádza riadny legislatívny proces, ktorým musia prejsť vládne návrhy zákonov.
K nesúhlasnému stanovisku k novele zákona o ochrane prírody a krajiny (v prílohe), ktoré nedávno vydalo sedem renomovaných ochranárskych organizácií, sa pripojila aj platforma osobností slovenského ochranárstva Slovenský ochranársky snem (S-O-S), Asociácia strážcov chránených území Slovenska, Greenpeace a ďalších sedem environmentálnych organizácií. Organizácie vyzvali relevantnú časť poslancov a poslankýň NR SR, aby návrh novely nepodporili.
Návrh novely predkladá poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta. Navrhuje v nej zmeny, ktoré by v praxi zablokovali vyhlásenie akéhokoľvek chráneného územia, jeho zonáciu, zmenu stupňa ochrany a ďalšie zmeny potrebné pre udržateľný manažment existujúcich chránených území alebo vyhlásenie nových.
Znemožnením zonácie by sa napríklad zastavila práve prebiehajúca reforma národných parkov, čo by o. i. malo negatívne dôsledky na čerpanie nemalých finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti a v konečnom dôsledku možno aj ich prepadnutie.
Pavel Petráš, ktorého sme volali Palino, nás navždy opustil 8. augusta v ranných hodinách - pokojne v spánku v zariadení pre seniorov v Betliari. Palino si neželal pohreb, takže sa s ním klasicky nerozlúčime. Kto ste ho poznali, venujte mu prosím tichú spomienku.
Palino bol dôležitou postavou košického ochranárskeho hnutia. Zmenil a nasmeroval život mnohým mladým ľuďom, ktorí si túto jeho úlohu asi nikdy naplno neuvedomili. Ja som ho spoznala začiatkom 90tych rokov, kedy som pracovala v SZOPK a neskôr založila Stredisko environmentálnej osvety BAMBI v Moldave nad Bodvou. Organizovali sme spoločne happeningy pri príležitosti Dňa Zeme a tie boli plné zaujímavých aktivít pre deti aj dospelých.
"...som aktîvny skeptik milujúci hory... tam na konci Cesty sa nebudú pýtať na naše dôvody, výhovorky a obavy, ale na naše činy. A o tom bol môj život..." - Rudo Pado
Zomrel aktivista Rudolf Pado
Vo veku 53 rokov zomrel v pondelok 20. júna Rudolf Pado, dlhoročný aktivista a environmentalista. Venoval sa ochrane životného prostredia a bol jedným z najznámejších a najaktívnejších aktivistov na Liptove. Zároveň bol predsedom Občianskeho združenia Tatry. Počas desaťročí vytrvalej práce bojoval s čiernymi skládkami, zapájal sa do pripomienkových konaní, vysadil stovky stromov, čistil vodné toky a verejne upozorňoval na prešľapy v oblasti životného prostredia.
Keď sme pred viac ako štvrťstoročím vydali prvé číslo Kapitol z environmentálnej politiky, ani sa nám nesnívalo, že sa raz dožijeme čísla dvadsiateho. A predsa sa stalo.
Ešte pred tým, ako sa pustíte do listovania tohto jubilejného čísla Kapitol z environmentálnej politiky, by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí a ktoré akokoľvek prispeli k tomu, že táto edícia kedysi v polovici 90-tych rokov minulého storočia vznikla a dožila sa až dnešných dní.
Celú publikáciu nájdete v priloženom pdf-súbore http://ochranari.sk/sites/default/files/clanok/kapitoly_ep_xx.pdf
13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.
Začiatkom februára 1987 doručili ochranári na Úrad vlády Návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko, vypracovaný podľa vtedy platnej metodiky, neskôr rozšírený na Trilaterálny národný park medzi Viedňou a Budapešťou. Na živej reťazi na podporu tohto návrhu sa vo februári 1990 stretlo okolo 60 000 ľudí, ktorí vytvorili živú reťaz medzi Hainburgom a Gabčíkovom.
Aká je situácia dnes, teda o 35 rokov neskôr? Slovensko je jediný štát v regióne, ktorý dosiaľ na Dunaji a jeho prítokoch nevyhlásil národný park...
Keď som čítala Katkin životopis, uvedomila som si korene jej rozprávačského talentu, slonej pamäti, odzbrojujúceho humoru či prístupu k legislatíve a zákonom. Spomeniem najmä Katkinho otca, ktorý, ako sama hovorí, bol „veľký zabávač“ a právnik, v ktorého rodine sa niekoľko generácií študovalo právo. Katarína sama zvažovala štúdium práva, no podľa jej slov to v tom čase vlády jednej strany nebolo vhodné. Nakoniec sa rozhodla pre Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach a po škole sa zamestnala v Považskej Bystrici, kde pracovala na výskume supravodičov, neskôr na Slovenskej akadémií vied v Bratislave.
Nie je vôbec náhoda, že hneď prvý deň zapadla medzi členov slávnej ZO 6 SZOPK a tí ju prijali medzi seba.