Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Slovenský ochranársky snem (S-O-S) reagoval v týchto dňoch na neudržateľnú situáciu v štátnej ochrane prírody na Slovensku. Bezprostredným impulzom k napísaniu Výzvy S-O-S na záchranu štátnej ochrany prírody a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia bol nedávno zverejnený otvorený list pracovníka Štátnej ochrany prírody SR, Mgr. Andreja Kovarika*, riaditeľovi tejto inštitúcie s návrhom na jeho odstúpenie. Tento návrh bol v liste podrobne zdôvodnený. Ale dôvodov na znepokojenie nad stavom a vývojom štátnej ochrany prírody na Slovensku je oveľa viac. Niektoré sú externej, iné internej povahy.
Priznám sa, že nominácia Erika Baláža na ocenenie Biela vrana ma v prvej chvíli trochu prekvapila. Asi som podľahol stereotypu o bielej vrane ako o excentrickom búrlivákovi, idúcom za každú cenu hlavou proti múru. A Erik je predsa usmievavý pohoďák s vyslovene priateľskou povahou. Tak prečo by mal byť biela vrana?
Ale veľmi rýchlo som sa svojich pochybností zbavil, lebo som si uvedomil, že o čo menej Erik bielu vranu pripomína, o to viac ňou v skutočnosti je.
68 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) zaslalo ministrovi životného prostredia SR stanovisko s názvom Dunaj/nahlas alebo Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?Upozorňujú v ňom na neoprávnenosť nekritických chválospevov na Vodné dielo Gabčíkovo pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej zdrže pod Bratislavou.
Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?
Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky
Opäť raz zo všetkých strán zaznievajú nekritické chválospevy na Vodné dielo Gabčíkovo. Tentoraz pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej (či presnejšie Čunovskej) zdrže pod Bratislavou. Túto kontroverznú aktivitu podmienil v r. 1992 vtedajší rezort životného prostredia splnením 19 podmienok, ktoré sa podľa expertov dodnes nesplnili. Aj preto hovoríme o VDG ako o najväčšej čiernej stavbe v strednej Európe.
Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov. Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.
Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.
Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.
Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.
Slovak Assembly of Conservationists and other undersigned organizations and individuals express deep concerns over the massive logging and forest road construction in the mountain forests of Slovakian Western Carpathians. The last remaining old-growth and natural forests are disappearing at an unprecedented rate even in the most important large-scale protected areas – in national parks.
Slovenský ochranársky snem a ďalšie dolu podpísané organizácie a osoby vyjadrujú hlboké znepokojenie nad masívnou ťažbou a výstavbou lesných ciest v horských lesoch Slovenska. Posledné zvyšky nerozdrobených prirodzených a prírodných lesov miznú bezprecedentnou rýchlosťou, a to aj v najvýznamnejších veľkoplošných chránených územiach – v národných parkoch.
Spolu s lesmi strácame aj jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo. Nadmernou ťažbou a chaotickou výstavbou ciest zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, prispievame k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ničíme biologickú rozmanitosť, turistický potenciál našich hôr a tiež charakteristický ráz krajiny hlbokých západokarpatských horských lesov. Prejavy deštrukcie sú jasne viditeľné a odborne nespochybniteľné.
1. Opäť sa potvrdilo, že na Slovensku i časť inak rozumných, citlivých a charakterných ľudí vôbec nechápe zmysel ochrany prírody.
2. Opäť sa ukázalo, že na Slovensku je pre časť ľudí nenormálne normálnym.
3. Z viacerých reakcií vyplynulo nepochopenie toho, že "keď dvaja robia to isté, nie je to to isté". Inými slovami, nie je to isté, keď púšťa nejaký podnikateľ hudbu pri svojej lanovke a keď na území či na okraji národnej prírodnej rezervácie s deklarovaným najvyšším stupňom ochrany koncertuje popredný hudobník či hudobné teleso. Rozdiel nie je v počte decibelov, ale v tom, kto ich vytvára a aké posolstvo tým vysiela.
Výkonný riaditeľ agentúry Artactive Events, s.r.o., ktorá organizuje hudobný festival Tatra Flowers, František Tököly, sa po uverejnení výzvy S-O-S v médiách obrátil e-mailom na jej iniciátora Mikuláša (Maňa) Hubu a ostatných členov a členky S-O-S. Prinášame jeho e-mail a odpoveď Maňa Hubu.