Ochrana prírody

Priznám sa, že nominácia Erika Baláža na ocenenie Biela vrana ma v prvej chvíli trochu prekvapila. Asi som podľahol stereotypu o bielej vrane ako o excentrickom búrlivákovi, idúcom za každú cenu hlavou proti múru. A Erik je predsa usmievavý pohoďák s vyslovene priateľskou povahou. Tak prečo by mal byť biela vrana?

Ale veľmi rýchlo som sa svojich pochybností zbavil, lebo som si uvedomil, že o čo menej Erik bielu vranu pripomína, o to viac ňou v skutočnosti je. 

Dunaj/nahlas

alebo

Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky

Opäť raz zo všetkých strán zaznievajú nekritické chválospevy na Vodné dielo Gabčíkovo. Tentoraz pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej (či presnejšie Čunovskej) zdrže pod Bratislavou. Túto kontroverznú aktivitu podmienil v r. 1992 vtedajší rezort životného prostredia splnením 19 podmienok, ktoré sa podľa expertov dodnes nesplnili. Aj preto hovoríme o VDG ako o najväčšej čiernej stavbe v strednej Európe.

Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.

Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.

Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.

September 2017, Bratislava

Slovenský ochranársky snem a ďalšie dolu podpísané organizácie a osoby vyjadrujú hlboké znepokojenie nad masívnou ťažbou a výstavbou lesných ciest v horských lesoch Slovenska. Posledné zvyšky nerozdrobených prirodzených a prírodných lesov miznú bezprecedentnou rýchlosťou, a to aj v najvýznamnejších veľkoplošných chránených územiach – v národných parkoch.

Spolu s lesmi strácame aj jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo. Nadmernou ťažbou a chaotickou výstavbou ciest zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, prispievame k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ničíme biologickú rozmanitosť, turistický potenciál našich hôr a tiež charakteristický ráz krajiny hlbokých západokarpatských horských lesov. Prejavy deštrukcie sú jasne viditeľné a odborne nespochybniteľné.