Ochrana prírody

Výzva na odvolanie ministerky Gabriely Matečnej

Vážený pán predseda vlády,
predkladáme Vám verejnú výzvu občanov A DOSŤ! pani ministerka, ktorú do dnešného dňa podporilo 41 259 nespokojných občanov Slovenskej republiky. Táto výzva - vrátane zoznamu jej signatárov a signatárok - je verejne dostupná v elektronickej forme na webovej stránke občianskej iniciatívy MY SME LES.

Znenie výzvy je nasledovné:
“Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujeme my občania Slovenskej republiky ako vážne zlyhanie. Situácia v našej krajine sa stále zhoršuje a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny.

Odpovede bratislavského primátora M. Valla a župana J. Drobu na urgentnú výzvu S-O-S (CHKO Dunajské luhy)

Dobrý deň,

situáciu ohľadom zrušenia správy CHKO Dunajské luhy vnímame intenzívne a s veľkým znepokojením. Zabezpečenie ochrany prírody zo strany štátu dôverne poznáme a považujeme ho za nedostatočné z viacerých hľadísk. Všetci vnímame potrebu intenzívnej práce s verejnosťou v oblasti ochrany prírody a krajiny. V praxi sú za Štátnu ochranu prírody osobami prvého kontaktu s verejnosťou strážcovia prírody a v prípade Bratislavy najmä pracovníci vykonávajúci tzv. pohotovosť – pri riešení zranených chránených druhov živočíchov.

Po 30 rokoch ešte oveľa aktuálnejšie ako v čase vzniku

alebo slovenskí ochranári už pred 30 rokmi vedeli kde je sever:

Platforma Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave, jar 1989

(názorové východisko, súbor zásad, hlavný prúd nášho myslenia, kto sme...)

1. Ľudstvo je vo vážnej ekologickej kríze. Zhoršovanie životného prostredia sa globálne zrýchľuje (mizne prales, lesy, šíria sa púšte, špiní sa vzduch, pôda, vody, moria, rastie skleníkový efekt, hrozí ozónová diera, rádioaktívne zamorenie, ubúda druhov, rastú poruchy telesného a duševného vývinu ľudí).

Obmedzenosť zdrojov pri súčasnom spôsobe ich čerpania je zrejmá. Pritom naša spoločnosť si odmieta uvedomiť hranice kvantitatívneho rastu, zaostala za vlastnou potrebou morálky. Ekologické vedomie a morálka sa vyvíjajú pomalšie ako technické možnosti.

Stanovisko k zámeru výstavby v Chorvátskom Grobe - Šúrske lúky

Vec:  Stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti Šúrske lúky navrhovateľa Bellheaven Slovakia, s. r. o., Bratislava

V zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a na základe zverejnenia uvedeného zámeru na úradnej tabuli obce Svätý Jur zasielame v stanovenej lehote toto písomné stanovisko skupiny členov a členiek neformálnej občianskej iniciatívy Slovenský ochranársky snem (S-O-S). Predmetom navrhovanej činnosti je príprava územia pre výstavbu rodinných domov v obci Chorvátsky Grob a ich následná výstavba a trvalé využívanie. Predložený zámer je však z odborného hľadiska jednoznačne nedostatočným podkladom pre vydanie kladného stanoviska MŽP SR v rámci procesu EIA, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti.

Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje (urgentná výzva S-O-S)

Slovenský ochranársky snem poslal kompetentným urgentnú výzvu, ktorá sa týka prírodu ohrozujúcich a spoločensky neprijateľných rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) a Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) vo veci ich rozhodnutia o zrušení samostatnej Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, zlúčení časti z nej s CHKO Ponitrie a prepúšťaní jej odborných pracovníkov. Pod výzvu sa dosiaľ podpísalo 70 osobností ochranárskeho života na Slovensku (pozri príloha). 

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.

Tip na vianočný darček: Očarenie prírodou v podaní R. W. Emersona

Začnem, ak dovolíte, spomienkou. Pred dvadsiatimi rokmi som mal jedinečnú možnosť prebrázdiť od východného pobrežia po západné a od kanadských hraníc po mexické a späť Spojené štáty americké. A často som nachádzal pod povrchom súčasnej Ameriky, predstavujúcej symbol technologického rozvoja, ale pre mnohých aj komercie a možno aj dekadencie, akýsi nenápadný, ale vytrvalo prúdiaci ponorný tok inej Ameriky. Ameriky ochranára Johna Muira, ktorý bol práve vtedy vyhlásený za najdôležitejšieho občana Kalifornie v celom 20. storočí, Ameriky (eko)mysliteľov typu Henryho Davida Thoreaua či Walta Whitmana, Ameriky zanietených pracovníkov, podporovateľov a návštevníkov tamojších národných parkov až po Ameriku aktívnych ochranárov a ekologických aktivistov nedávnej minulosti i súčasnosti. Mal som ich možnosť stretnúť stovky a bol to zážitok, na aké sa nezabúda.

R. W. Emerson: Príroda - Predslov

Nie je pre mňa jednoduché písať o významnom diele amerického mysliteľa, spisovateľa, filozofa a jedného z prvých protagonistov divokej prírody Ralpha Walda Emersona. Od vzniku knihy Príroda uplynulo takmer dvesto rokov. Pri jej čítaní som sa preto snažil vnímať tento časový odstup a vžiť sa do autorovho sveta. Toto dielo je predovšetkým filozofickým textom, v ktorom sa Emerson zamýšľa nad „konečným účelom prírody“. Jeho pochopenie je preto vždy závislé od čitateľovej interpretácie.

Stanovisko S-O-S k devastácii našej krajiny

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Stránky