Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Vec: Stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti Šúrske lúky navrhovateľaBellheaven Slovakia, s. r. o., Bratislava
V zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a na základe zverejnenia uvedeného zámeru na úradnej tabuli obce Svätý Jur zasielame v stanovenej lehote toto písomné stanovisko skupiny členov a členiek neformálnej občianskej iniciatívy Slovenský ochranársky snem (S-O-S). Predmetom navrhovanej činnosti je príprava územia pre výstavbu rodinných domov v obci Chorvátsky Grob a ich následná výstavba a trvalé využívanie. Predložený zámer je však z odborného hľadiska jednoznačne nedostatočným podkladom pre vydanie kladného stanoviska MŽP SR v rámci procesu EIA, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti.
Slovenský ochranársky snem poslal kompetentným urgentnú výzvu, ktorá sa týka prírodu ohrozujúcich a spoločensky neprijateľných rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) a Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) vo veci ich rozhodnutia o zrušení samostatnej Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, zlúčení časti z nej s CHKO Ponitrie a prepúšťaní jej odborných pracovníkov. Pod výzvu sa dosiaľ podpísalo 70 osobností ochranárskeho života na Slovensku (pozri príloha).
Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.
Začnem, ak dovolíte, spomienkou. Pred dvadsiatimi rokmi som mal jedinečnú možnosť prebrázdiť od východného pobrežia po západné a od kanadských hraníc po mexické a späť Spojené štáty americké. A často som nachádzal pod povrchom súčasnej Ameriky, predstavujúcej symbol technologického rozvoja, ale pre mnohých aj komercie a možno aj dekadencie, akýsi nenápadný, ale vytrvalo prúdiaci ponorný tok inej Ameriky. Ameriky ochranára Johna Muira, ktorý bol práve vtedy vyhlásený za najdôležitejšieho občana Kalifornie v celom 20. storočí, Ameriky (eko)mysliteľov typu Henryho Davida Thoreaua či Walta Whitmana, Ameriky zanietených pracovníkov, podporovateľov a návštevníkov tamojších národných parkov až po Ameriku aktívnych ochranárov a ekologických aktivistov nedávnej minulosti i súčasnosti. Mal som ich možnosť stretnúť stovky a bol to zážitok, na aké sa nezabúda.
Nie je pre mňa jednoduché písať o významnom diele amerického mysliteľa, spisovateľa, filozofa a jedného z prvých protagonistov divokej prírody Ralpha Walda Emersona. Od vzniku knihy Príroda uplynulo takmer dvesto rokov. Pri jej čítaní som sa preto snažil vnímať tento časový odstup a vžiť sa do autorovho sveta. Toto dielo je predovšetkým filozofickým textom, v ktorom sa Emerson zamýšľa nad „konečným účelom prírody“. Jeho pochopenie je preto vždy závislé od čitateľovej interpretácie.
Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny
V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.
1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?
Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.
Iniciatíva MY SME LES spoločne s odborníkmi dnes opakovane vyzvala Vládu SR, aby prestala podporovať a presadzovať neodborné, netransparentné a neefektívne opatrenia v chránených územiach, ktoré majú vážny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na rozvoj a bezpečnosť regiónov a ich obyvateľov. Stalo sa tak v rámci tlačového brífingu iniciatívy, ktorý sa uskutočnil v Kežmarku, súbežne s výjazdovým zasadnutím vlády, ktorého témou boli aj lesy.
Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.
Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.