Výzva: Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.

Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.

Dané územie spadá pod Chránené vtáčie územie Volovské vrchy. Medzi druhy vtákov, zaradené do zoznamu chránených živočíchov a vyskytujúce sa v brehových porastoch Hornádu (a ďalších priľahlých biotopoch), patria o. i. rybárik riečny, kalužiačik malý, kačica divá, kačica chrapka, kormorán veľký, volavka popolavá, beluša veľká a mnohé ďalšie. Brehové porasty sú jedinečné refúgium, biokoridor a miesto na hniezdenie uvedených druhov, ktorých biotop by bol prakticky zlikvidovaný. Hmyzožravé druhy spevavcov a ďatľov využívajú brehový porast ako potravný biotop, pre celý rad vtáčích druhov hniezdiacich na stromoch slúži tento porast aj na hniezdenie a viaceré druhy vtákov ho v rozličnej miere využívajú pri svojej potravnej stratégii. Z cicavcov je tu potvrdený o. i. výskyt vydry riečnej a podľa indícií aj bobra. Tieto vzácne druhy by boli po výrube taktiež vážne ohrozené. Rieka v tomto úseku je tiež lososovým pásmom rýb, ktoré sú mimoriadne náchylné na zmenu teploty vody. Výrubom stromov sa riečny tok odkryje, voda nebude tienená a v letných mesiacoch následne stúpne jej teplota, čo spôsobí úhyn vzácnych druhov, akými sú pstruh potočný, lipeň tymianový a pstruh dúhový. Padnuté stromy tvoria pre tieto druhy miesta úkrytov a neresu.

Riečny ekosystém Hornádu v dotknutom úseku predstavuje nadregionálny biokoridor. Jeho lužné lesy majú kvality prioritného biotopu európskeho významu. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny je „vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability verejným záujmom“. Ani správca toku, ani príslušné úrady podľa názoru iniciátora výzvy, Štefana Szabóa z S-O-S, v tomto prípade neberú do úvahy významné ekostabilizačné, breho-ochranné, protierózne, infiltračné a ďalšie funkcie (ekosystémové služby) lužných biotopov (ako súčasti zelenej infraštruktúry), a naopak hypotetické povodňové riziko neúmerne zveličujú.

Ako upozorňuje členka S-O-S Martina B.Paulíková: „Strategické dokumenty EÚ, napríklad Koncepcia ochrany vodných zdrojov Európy (2012), alebo Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (2013) kladú dôraz na realizáciu zelených, prírode blízkych opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré majú navyše účinok aj ako opatrenia na zníženie dopadov sucha. Ide menovite o ochranu, obnovu a doplnenie brehových porastov, pričom na území mimo obce sa má klásť dôraz aj na obnovu krajinného rázu a funkcie údolnej nivy.“

V odôvodnení výrubov sa ako hlavný dôvod uvádza odstránenie tých stromov, ktoré zhoršujú alebo ohrozujú plynulý odtok vody a ktoré ohrozujú život a majetok ľudí. Nie je žiadnym spôsobom preukázané, že kompletné odstránenie brehových porastov je najlepším riešením, a že bude mať reálny vplyv na zníženie rizika povodní. Na výrub sú v mnohých prípadoch určené aj stromy, ktoré nikoho a nič ani len teoreticky neohrozujú. Pokiaľ sa v koryte nachádzajú spadnuté stromy, tieto jedince je možné selektívne odstrániť.

Vo viacerých členských štátoch EÚ pritom silnie trend k prírodnej revitalizácii riek, vrátane obnovy prirodzených meandrov, mokradí a rozšírenia pásu brehových porastov. „Tento trend je v situácii, kedy dochádza k zmene klímy i postupnej dezertifikácii Európy a kedy je žiaduce chrániť doslova každý vitálny strom, nutnosťou. Slovenský ochranársky snem je preto znepokojený pretrvávajúcim technokratickým, prírode vzdialeným prístupom k manažmentu vodných tokov, akým boli aj vlaňajšie hrubé zásahy do tatranských tokov alebo do starého koryta Dunaja a aký sme mohli vidieť podchvíľou aj na mnohých iných lokalitách po celom Slovensku,“ upozorňuje člen S-O-S, Mikuláš Huba.

Plánovaný zásah na Hornáde je v rozpore aj s Rámcovou smernicou EÚ o vode, ktorá jednoznačne hovorí o nutnosti návratu riek k dobrému ekologickému stavu. Aj nedávno vydaná správa Európskej komisie konštatuje, že „Slovensko čaká ešte dlhá cesta k dosiahnutiu cieľa dobrého stavu/potenciálu vodných útvarov z dôvodu nedostatočnej politiky v oblasti hospodárenia s vodami vrátane nedostatkov pri uplatňovaní výnimiek z cieľov rámcovej smernice o vode v minulosti.“

Ako sa uvádza v závere výzvy S-O-S, na Slovensku už rieky, ktoré by neutrpeli zásahy do svojho koryta, prakticky nejestvujú. O to dôležitejšie je chrániť všetky prirodzené riečne a mokraďové biotopy. Na základe vyššie uvedeného S-O-S žiada, aby SVP ako správca toku stiahol svoje oznámenie o výrube a prehodnotil jeho rozsah v spolupráci s Okresným úradom Košice-okolie a Ministerstvom životného prostredia SR. Tieto ako orgány ochrany prírody majú kompetenciu rozhodnúť o vplyve výrubu na chránené druhy živočíchov.

Viac informácií:

Ing. Štefan Szabó, PhD. - omar.sosna@gmail.com