Voda v krajine

PODPORILI SME: Otvorený list primátorovi Bratislavy - Lido a klimatické opatrenia

30 našich členov a členiek podporilo iniciatívu PhDr. Ivany Rumanovej a Mgr. Petra Szalaya, PhD. zo Seminára urbánnej imaginácie na systémový prístup mesta k svojmu rozvoju a k opatreniam na zvládanie klimatickej krízy. Podpísali otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, ktorý vyššiemenovaní iniciovali spoločne s naším kolegom, spoluzakladateľom S-O-S prof. RNDr. Mikulášom Hubom, CSc.

Ďalším dôležitým zámerom iniciatívy je záchrana jednej z mála zachovaných autentických zón v Bratislave - územia Lido na petržalskom brehu Dunaja. Okrem ochrany charakteristickej lužnej prírody Lida v liste žiadame aj zachovanie Lida ako verejného priestoru vrátane jeho tradičných športovo-rekreačných funkcií, uplatňovanie verejného záujmu v mestskom rozvoji, otvorenú a transparentnú diskusiu a dodržiavanie transparentnosti a demokratickej participácie obyvateľstva na schvaľovacích procesoch v meste.

Kapitoly z environmentálnej politiky - XX. diel

Keď sme pred viac ako štvrťstoročím vydali prvé číslo Kapitol z environmentálnej politiky, ani sa nám nesnívalo, že sa raz dožijeme čísla dvadsiateho. A predsa sa stalo.
Ešte pred tým, ako sa pustíte do listovania tohto jubilejného čísla Kapitol z environmentálnej politiky, by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí a ktoré akokoľvek prispeli k tomu, že táto edícia kedysi v polovici 90-tych rokov minulého storočia vznikla a dožila sa až dnešných dní.
Celú publikáciu nájdete v priloženom pdf-súbore http://ochranari.sk/sites/default/files/clanok/kapitoly_ep_xx.pdf

Národný park Podunajsko - slovensko-rakúske pracovné stretnutie

13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.

Voda nad zlato (aj nad realitný biznis)

Slovenský ochranársky snem vyzýva Okresný úrad v Bratislave a Ministerstvo životného prostredia SR, aby uprednostnilo ochranu významných vodárenských zdrojov pred novou výstavbou. Ide aj o podporu návrhu na určenie ochranných pásiem a povolenia na osobitné užívanie vôd vodárenského zdroja Šamorín...

Využívanie zrážkovej vody prináša mestám výhody

Na zmenšovaní negatívnych dopadov zmeny klímy sa môžu podieľať všetky mestá a obce tým, že budú udržateľne hospodáriť so zrážkovou vodou. Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada- to je len niekoľko príkladov využitia dažďovej vody zo slovenských miest. Pre samosprávy môže byť motivačná aj ekonomická stránka.

Prinášame víťazný článok súťaže Mladí reportéri pre životné prostredie v kategórii 19 - 25 rokov.

Nielen Žitný ostrov je ohrozený...

V polovici augusta vyšiel v SME zásadný rozhovoru s členkou S-O-S Ing. Alenou Trančíkovou, ktorý popisuje ohrozenie zdrojov pitnej vody pri Bratislave, pripájame jeho sken...

Výzva: Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.

Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.

Odpoveď primátora Bratislavy na otvorený list

Primátor Bratislavy Matúš Vallo odpovedal na otvorený list k viacerým problémom hlavného mesta, ktorý mu zaslali 43 členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR koncom januára:

Vážený pán prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.,

v prvom rade Vám ďakujem za gratuláciu a prejavenú podporu. Zároveň dovoľte, aby som sa ospravedlnil za neskoršiu odpoveď na váš list, na úvod nášho pôsobenia sa naraz stretlo viacero požiadaviek a problémov, pre ktoré sme neboli vždy schopní reagovať v reálnom čase.

Funkcia primátora je pre mňa príležitosť, ako zmeniť mesto, v ktorom som sa narodil a ktoré mám úprimne rád. Chcem intenzívne hovoriť aj s bratislavskou verejnosťou a spoločne sa pripraviť na to, ako pre Bratislavu dosiahnuť zlepšenie v každom smere. Vo vzťahu k životnému prostrediu by som rád uviedol, že tejto téme prikladám mimoriadnu vážnosť, čoho dôkazom je aj vytvorenie pozície splnomocnenca pre životné prostredie.

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Stránky