Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Za posledný rok sa významne znížila možnosť participácie a informovania občanov aj obcí, upozorňuje občianska iniciatíva Zelená väčšina. Problematický projekt vodného diela Málinec je podľa nich len jedným z mnohých podobných prípadov, na ktoré sa môže Slovensko pripraviť, ak bude legislatíva v stave, ako je dnes. Účasť verejnosti v procesoch sa znižovala cez viaceré zákony a tento trend môže ďalej pokračovať. Organizácie vyzývajú vládu, aby zastavila znižovanie štandardov informovania a zapájania verejnosti do rozhodovania o veciach verejných, ktoré sú základnými predpokladmi fungujúcej demokracie.
“Za posledný rok sme upozorňovali na znižovanie možnej účasti verejnosti pri novelizácii viacerých zákonov. Konkrétne dôsledky týchto zmien vidíme v praxi. Ľudia jednoducho nemajú reálny priestor na to, aby sa dozvedeli o pripravovaných projektoch a už vôbec nemajú dosť času sa k nim vyjadriť. V demokratickej spoločnosti má byť účasť verejnosti dostatočne zabezpečená. Obyvatelia Podpoľania nie sú adekvátne informovaní a nemajú priestor na vyjadrenie svojich námietok,” povedala Ľubica Trubíniová zo Slovenského ochranárskeho snemu.
“Chceme bok po boku chrániť slovenskú prírodu a nenecháme sa zastrašiť” – hovoria pri príležitosti Dňa Zeme ochrancovia a ochrankyne prírody.
Pri príležitosti Dňa Zeme v Slatinke vydali desiatky environmentálnych organizácií a osobností spoločné naliehavé Slatinské vyhlásenie ochrancov životného prostredia, s podtitulom Za obranu našich domovov a prírodného dedičstva. Ochrancovia prírody tak reagujú na súčasnú situáciu v krajine, ktorá znižuje doterajšie štandardy ochrany prírody, ale tiež útočí na environmentalistov a environmentalistky. Rovnako upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu vo svete súvisiacu s klimatickou krízou.
“Budeme chrániť slovenskú prírodu, krajinu, zdravie ľudí, ale aj naše vlastné spoločenstvo pred ničením a rozkladom, ktoré im hrozia. Budeme pevne stáť bok po boku a s podporou verejnosti zvládneme súčasné hrozby.” Tak znie hlavný odkaz Slatinského vyhlásenia ochrancov prírody, ktorý spoločne zverejnilo v Slatinke pod Poľanou 50 environmentálnych mimovládnych organizácií. Podporilo ho aj viac ako 130 osobností.
My, mimovládne organizácie, platformy Ekofórum, Klimatická koalícia, Špirála a Slovenský ochranársky snem a osobnosti ochrany životného prostredia vyhlasujeme:
Slovensko je naším domovom. Spoločne tu žijeme, pracujeme, oddychujeme a zažívame s našimi rodinami aj susedmi dobré aj horšie chvíle. A to bez ohľadu na to, koľko generácií našich predkov a kde presne vytvárali to, čo je dnes našou vlasťou. Ceníme si spoločné tradície a zvyky, našu históriu a rozmanitú kultúru. Všetkých nás spája láska k slovenskej prírode. Je obrazom nás samých, aj generácií tých, čo tu žili pred nami. Je naším spoločným dedičstvom, ktoré odovzdáme tým, čo prídu po nás. Je našou povinnosťou chrániť a zveľaďovať ho bez narušenia jeho hodnoty, rôznorodosti a jedinečnosti.
30 našich členov a členiek podporilo iniciatívu PhDr. Ivany Rumanovej a Mgr. Petra Szalaya, PhD. zo Seminára urbánnej imagináciena systémový prístup mesta k svojmu rozvoju a k opatreniam na zvládanie klimatickej krízy. Podpísali otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, ktorý vyššiemenovaní iniciovali spoločne s naším kolegom, spoluzakladateľom S-O-S prof. RNDr. Mikulášom Hubom, CSc.
Ďalším dôležitým zámerom iniciatívy je záchrana jednej z mála zachovaných autentických zón v Bratislave - územia Lido na petržalskom brehu Dunaja. Okrem ochrany charakteristickej lužnej prírody Lida v liste žiadame aj zachovanie Lida ako verejného priestoru vrátane jeho tradičných športovo-rekreačných funkcií, uplatňovanie verejného záujmu v mestskom rozvoji, otvorenú a transparentnú diskusiu a dodržiavanie transparentnosti a demokratickej participácie obyvateľstva na schvaľovacích procesoch v meste.
Keď sme pred viac ako štvrťstoročím vydali prvé číslo Kapitol z environmentálnej politiky, ani sa nám nesnívalo, že sa raz dožijeme čísla dvadsiateho. A predsa sa stalo.
Ešte pred tým, ako sa pustíte do listovania tohto jubilejného čísla Kapitol z environmentálnej politiky, by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí a ktoré akokoľvek prispeli k tomu, že táto edícia kedysi v polovici 90-tych rokov minulého storočia vznikla a dožila sa až dnešných dní.
Celú publikáciu nájdete v priloženom pdf-súbore http://ochranari.sk/sites/default/files/clanok/kapitoly_ep_xx.pdf
13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.
Slovenský ochranársky snem vyzýva Okresný úrad v Bratislave a Ministerstvo životného prostredia SR, aby uprednostnilo ochranu významných vodárenských zdrojov pred novou výstavbou. Ide aj o podporu návrhu na určenie ochranných pásiem a povolenia na osobitné užívanie vôd vodárenského zdroja Šamorín...
Na zmenšovaní negatívnych dopadov zmeny klímy sa môžu podieľať všetky mestá a obce tým, že budú udržateľne hospodáriť so zrážkovou vodou. Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada- to je len niekoľko príkladov využitia dažďovej vody zo slovenských miest. Pre samosprávy môže byť motivačná aj ekonomická stránka.
V polovici augusta vyšiel v SME zásadný rozhovoru s členkou S-O-S Ing. Alenou Trančíkovou, ktorý popisuje ohrozenie zdrojov pitnej vody pri Bratislave, pripájame jeho sken...
Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.
Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.