Voda v krajine

Kontaminácia Žitného ostrova je zločin proti prírode i ľudskosti

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) včera odoslal otvorený list predsedovi vlády, ministrovi životného prostredia, ministrovi zdravotníctva a ďalším kompetentným vo veci kontaminácie vodných zdrojov na Žitnom ostrove. List podpísalo 64 osobností ochranárskeho hnutia (príloha). V liste sa o. i. konštatuje, že po medializácii kauzy vrakunskej skládky nebezpečného odpadu sa objavili informácie aj o kontaminácii využívaných vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove. A to toxickým atrazínom.

Mikuláš Huba: Niet dôvodu na spokojnosť

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:

HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?

Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.

VD Gabčíkovo netreba oslavovať

68 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) zaslalo ministrovi životného prostredia SR stanovisko s názvom Dunaj/nahlas alebo Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia? Upozorňujú v ňom na neoprávnenosť nekritických chválospevov na Vodné dielo Gabčíkovo pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej zdrže pod Bratislavou.

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu Vodného diela Gabčíkovo

Dunaj/nahlas

alebo

Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky

Opäť raz zo všetkých strán zaznievajú nekritické chválospevy na Vodné dielo Gabčíkovo. Tentoraz pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej (či presnejšie Čunovskej) zdrže pod Bratislavou. Túto kontroverznú aktivitu podmienil v r. 1992 vtedajší rezort životného prostredia splnením 19 podmienok, ktoré sa podľa expertov dodnes nesplnili. Aj preto hovoríme o VDG ako o najväčšej čiernej stavbe v strednej Európe.

Jedovatý arzén v rieke Orave: Namiesto riešenia finančná likvidácia kritizujúceho?

18. 1. 2017 (S-O-S) – 55 členov a členiek najreprezentatívnejšieho environmentálneho zoskupenia na Slovensku s názvom Slovenský ochranársky snem (S-O-S) zaslalo ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi a primátorovi Dolného Kubína Romanovi Matejovovi znepokojený list v súvislosti so skládkou toxických priemyselných odpadov v Širokej na Orave. V liste reagujú na žalobu, ktorú podala spoločnosť OFZ, a.s., Istebné na miestneho občana Ing. Jána Šimúna za poškodzovanie jej dobrej povesti a ktorou od neho žiada odškodné 8000 eur.

Iniciatíva Za živé rieky odmieta plány na výstavbu elektrární

Bratislava, 11. 1. 2017. Vláda Slovenskej republiky má dnes na programe rokovanie o aktualizácii koncepcie, ktorá určí trend výstavby malých vodných elektrární na Slovensku do roku 2030. Navrhovaná koncepcia však nevychádza z možností a záväzkov krajiny, ale z ekonomických záujmov jednotlivcov. Odborníci a verejnosť dlhodobo apelujú – elektrárne nie sú vhodne naplánované! Umožňujú výstavbu v chránených územiach, premenia Hron na sústavu „špinavých jazier“, zvýšia riziká pre ľudí žijúcich pri riekach.

Mikuláš Huba: V kauze Podunajsko ste obkľúčený, pán minister

Trojkráľový otvorený list ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi

Vážený pán minister,

s poľutovaním musím konštatovať, že na výzvu 59 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu, ktorá sa odvoláva okrem iného aj na tridsať rokov starý ochranársky návrh Národného parku Podunajsko, ale aj na výzvu účastníkov a účastníčok živej reťaze pri ostrove Sihoť z 22. apríla 2016, ste odpovedali veľmi vyhýbavo. Zároveň Vám musím pripomenúť, že aj táto Vaša "nemastná - neslaná" odpoveď prišla niekoľko dní po termíne. A aj to, že vôbec nejaká reakcia z Vašej strany prišla, je s najväčšou pravdepodobnosťou len zásluhou našej verejnej kritiky tohto zvláštneho postupu.

NP Podunajsko: Odpoveď ministra Sólymosa na výzvu S-O-S

Minister životného prostredia SR László Sólymos odpovedal na výzvu 59 členiek a členov S-O-S, aby sa pripojili k ostatným zložkám verejnej správy a podporil vyhlásenie Národného parku Podunajsko. Podľa nich by tak prezentoval pro-aktívny prístup k tejto dôležitej problematike. Po prvý raz sa na neho s podobnou žiadosťou obrátili na Deň Zeme 22. apríla 2016, kedy zo živej reťaze na Ostrove Sihoť adresovali ministrovi prvú výzvu. V nej ho okrem iného žiadali, aby sa zasadil za ekologizáciu hospodárenia v územiach s hodnotnou prírodou a krajinou v blízkosti Dunaja a aby sa tieto územia stali súčasťou Národného parku Podunajsko. Minister na výzvu vtedy nereagoval.

Odpoveď ministra z 22. decembra 2016 uverejňujeme v plnom znení.

Podporí minister Sólymos Národný park Podunajsko?

Výzva Slovenského ochranárskeho snemu

S-O-S, 21. 11. 2016 -- 59 zakladajúcich členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu sa včera obrátilo na ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa s výzvou, v závere ktorej sa uvádza: „Dovoľujeme si Vás dôrazne požiadať, aby ste sa pripojili k ostatným zložkám verejnej správy, ktoré vyhlásenie Národného parku Podunajsko už podporili a prezentovali pro-aktívny prístup k tejto problematike. Príroda a krajina Podunajska i naša verejnosť si to určite zaslúžia.“

50 odtieňov sivej (infraštruktúry)

Prekonaná idea i prax znásilňovania prírody a krajiny z 50. rokov minulého storočia nám tu straší dodnes. Práve prebieha pripomienkovanie dokumentu, ktorý má na to vplyv.

Sny ochranárov z 80-tych rokov minulého storočia o zelenšom Slovensku sa postupne rozplývajú a veľké stavby socializmu či idea znásilňovania prírody a krajiny tu naďalej prežívajú. Bez ohľadu na to, že to so sebou prináša viac škody ako úžitku. Tak napríklad zámer Vodného diela (VD) Slatinka tu „straší“ už 62 rokov. Ako tvrdili a dodnes tvrdia jeho protagonisti, má slúžiť na akumuláciu vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.

Stránky