Odpoveď primátora Bratislavy na otvorený list

Primátor Bratislavy Matúš Vallo odpovedal na otvorený list k viacerým problémom hlavného mesta, ktorý mu zaslali 43 členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR koncom januára:

Vážený pán prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.,

v prvom rade Vám ďakujem za gratuláciu a prejavenú podporu. Zároveň dovoľte, aby som sa ospravedlnil za neskoršiu odpoveď na váš list, na úvod nášho pôsobenia sa naraz stretlo viacero požiadaviek a problémov, pre ktoré sme neboli vždy schopní reagovať v reálnom čase.

Funkcia primátora je pre mňa príležitosť, ako zmeniť mesto, v ktorom som sa narodil a ktoré mám úprimne rád. Chcem intenzívne hovoriť aj s bratislavskou verejnosťou a spoločne sa pripraviť na to, ako pre Bratislavu dosiahnuť zlepšenie v každom smere. Vo vzťahu k životnému prostrediu by som rád uviedol, že tejto téme prikladám mimoriadnu vážnosť, čoho dôkazom je aj vytvorenie pozície splnomocnenca pre životné prostredie.

K jednotlivým problémom, s ktorými ste sa na mňa obrátili, uvádzam nasledovné:

Vinohrady

Bratislavské vinohrady považujeme za jednu z najväčších devíz, ktoré významným spôsobom dopĺňajú charakter hlavného mesta a sú nesporne jednou z podstatných súčastí bohatej histórie mesta. V prípade vinohradov, ktoré sa ešte podarilo zachovať, sa budeme snažiť o ich efektívnejšiu ochranu najmä formou zmien a doplnkov územného plánu hlavného mesta, a to aj na základe záväzného stanoviska BSK, ktoré spomínate.

Karloveská zátoka

Karloveská zátoka je jednou z ďalších významných oblastí nie len pre jej rekreačný potenciál, ale aj pre ochranu prírody. Režim a využívanie tohto cenného priestoru zo strany hlavného mesta intenzívne riešime aj v spolupráci s vodákmi a hľadáme možnosti zlepšenia podmienok na výkon vodných športov v priestore zátoky. Za týmto účelom sme podpísali aj memorandum o spolupráci, ktoré bude rámcom pre ďalšie zlepšovanie podmienok pre výkon vodných športov na území Bratislavy. Ďalšia urbanizácia tohto priestoru a jeho zahusťovanie nie je v záujme hlavného mesta a bola by aj v rozpore s verejným záujmom.

Kráľova hora

Podobne ako iné plochy dnes cenné ako rekreačne významné plochy, často významné aj pre ochranu prírody, aj územie Kráľovej hory navrhujeme riešiť zmenami a doplnkami územného plánu tak, aby sa funkčná plocha 102 odstránila. Rovnako ju vnímame ako hrozbu pre potenciálne zastavanie územia.

Malý a Veľký Draždiak

Plne sa stotožňujeme s vaším návrhom na zachovanie, prípadne jemné zrekultivovanie územia v okolí jazier Veľký a Malý Draždiak. Zámer predchádzajúceho vedenia prerábať toto územie na kultúrnu parkovú úpravu považujeme za nevhodný, až škodlivý pre tento priestor s vysokou prírodnou hodnotou.

Pečniansky les

V prípade Pečnianskeho lesa, ktorý je dnes aj súčasťou CHA Pečniansky les, sme už aktívne vstúpili do rokovaní so š. p. Lesy SR, ktorý predmetné územie priamo spravuje. Na základe týchto rokovaní vieme dnes skonštatovať, že ťažba na tomto území je pozastavená, do času dosiahnutia dohody o ďalšom postupe. V tejto súvislosti sme aj p. ministerku Matečnú informovali, že situáciu plánujeme riešiť aj využitím nástroja na zmenu platného programu starostlivosti o les. Pečnianskemu lesu sa okrem toho venujeme aj v súvislosti s aktuálne prebiehajúcim súdnym sporom, kde hľadáme cesty zapojenia sa do tohto sporu, ktorého predmetom sú podľa nášho názoru špekulatívne zámeny pozemkov v tomto cennom území. Pečniansky les predstavuje pre mesto Bratislava unikátne chránené územie Dunajských luhov, zasahujúce priamo do centra hlavného mesta, pre ktoré je okrem toho aj dôležitým zdrojom pitnej podzemnej vody.

Bratislavský lesopark (BLP)

Podobne, ako v prípade lužného Pečnianskeho lesa, tak aj v prípade ostatných lužných či malokarpatských lesov, situáciu riešime rokovaniami so š. p. Lesy SR. v tejto súvislosti nám už bola prezentovaná aj štúdia, ktorá dokázala nami poukazovaný fakt, že súčasné hospodárske využívanie týchto lesných porastov potláča ich rekreačný, ale aj ochranný potenciál. Situáciu budeme riešiť ďalšími rokovaniami so správcami lesných porastov. Našou spoločnou požiadavkou je zmena spôsobu hospodárenia v týchto cenných lesných porastov. Jednou z ciest môže byť aj vami navrhovaná zmena správcu týchto lesných porastov. Mesto Bratislava v tomto smere plne podporuje myšlienku vzniku NP Podunajsko, ktorý by aj po legislatívnej stránke silnejšie zarámcoval ochranu tohto cenného územia. Oblasť Devína, na ktorú vo svojom liste samostatne upozorňujete, musí byť integrálnou súčasťou navrhovaného národného parku, nakoľko práve v tomto katastri sa koncentrujú tie najväčšie prírodné hodnoty mesta Bratislava. Súčasťou riešení aj pre túto oblasť bude tak isto vami spomínané lodné spojenie, ktoré sa rieši v rámci širšieho zámeru na integráciu lodnej dopravy do dopravného systému mesta. Okrem toho musíme aktívne pristúpiť k zmenám územného plánu tak, aby samotný územný plán nepredstavoval potenciálnu hrozbu pre tieto územia. Uvedomujeme si, že dnešné znenie ÚP BA zakladá v tomto smere mnohé riziká.

Ovzdušie

Otázku kvality ovzdušia v hlavnom meste vnímame veľmi citlivo, aj preto sa príslušný odborný útvar magistrátu aktívne zapojil do procesu pripomienkovania príslušnej legislatívy, ktorá prebieha na úrovni MŽP SR. Uvedomujeme si, že dnes nedisponujeme dostatočným množstvom relevantných dát na to, aby sme mesto vedeli zodpovedne regulovať napríklad vytvorením nízkoemisných zón. Práve otázkou nízkoemisných zón sa začíname zaoberať. Aj v tejto súvislosti sa pokúsime docieliť zahustenie meracích bodov kvality ovzdušia. Otázka kvality ovzdušia je pre nás samozrejme úzko spätá s kvalitou zelene v mestskom priestore. Aj preto intenzívne pracujeme na zmene prístupu jej manažmentu a najmä novej výsadbe drevín tak, aby bola posilnená funkcia zelene práve vo vzťahu k čistote ovzdušia. Okrem toho ako zásadnú súčasť riešenia kvality ovzdušia v Bratislave považujeme nami navrhovanú reguláciu formou parkovacej politiky mesta. Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu budú súčasťou pripravovaného manuálu tvorby verejných priestorov. Zaväzné stanoviská hlavného mesta vnímame ako ďalší silný nástroj použiteľný na zapodmienkovanie uplatňovania adaptačných opatrení na klimatickú zmenu.

Voda

Bratislava má na svojom území viaceré významné povrchové aj podzemné vodné plochy. Ich efektívnejšiu ochranu vidíme najmä v kontexte územného plánovania a práve v spojitosti s opatreniami na ochranu prírody tak, ako uvádzate. Ako problém vnímame v súčasnosti nedostatočný monitoring pohybu znečisťujúcich látok v podzemných vodách pod mestom. Ako mesto budeme trvať na komplexnejšom posudzovaní nových zámerov zakladaných pod úroveň podzemných vôd a iniciovať rokovania so SHMÚ za účelom skvalitnenia monitoringu kvality podzemných vôd. Povrchovým vodám venujeme vyššiu pozornosť napríklad v projekte tzv. Dunajského parku a aj v spojitosti s konceptom Dunajských brehov, v spolupráci so správcom vodných tokov SVP, hľadáme riešenia revitalizácie riečnych brehov Dunaja a sprietočnenia ďalších ramien na území hlavného mesta. Špecifickú pozornosť by sme radi venovali malým vodným tokom, najmä v súvislosti s potrebou adaptácie na klimatickú zmenu.

Verejná zeleň

Iste ste zachytili zámer mesta masívne investovať do výsadby nových stromov. Ako sme už uviedli, dreviny - ich kvalita, kvantita a priestorová distribúcia je vitálne dôležitou súčasťou snahy o prispôsobenie sa prebiehajúcej klimatickej zmene. Plánujeme preto realizovať takéto výsadby za používania prvkov zabraňujúcich zhutňovaniu pôdy a zároveň schopných nárazovo absorbovať väčšie množstvá vody. Systém starostlivosti o verejnú zeleň už v súčasnosti prehodnocujeme, keďže si plne uvedomujeme, že ten doterajší viedol často aj k jej poškodzovaniu. Arboristický štandard sa už dnes stal základným rámcom na realizáciu akýchkoľvek zásahov do verejnej zelene. V rámci zmeny organizačnej štruktúry magistrátu sa napríklad aj zeleň na cintorínoch dostala do kompetencie sekcie životného prostredia. Vami spomínané intaktné plochy vnímame ako vhodný nástroj na garanciu zachovania zelene na plochách, ktoré sú na zeleň dnes vyhradené. Okrem toho už dnes zo sekcie životného prostredia odchádzajú nesúhlasné stanoviská k žiadostiam o umiestňovanie inžinierskych sietí do voľných plôch vedľa chodníkov či ciest, kde sa často nachádza zeleň.

Na záver dovoľte, aby som Vás pozval na osobné stretnutie do Primaciálneho paláca v pondelok 27. 5. 2019 o 15.30 h v mojej kancelárii. Podrobnosti dohodnú naše sekretariáty.

S pozdravom

Matúš Vallo

Bratislava, 29. apríla 2019

Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR a Slovenský ochranársky snem

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.

Staroturský chodník 1

Bratislava