Ochrana prírody

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.

Tip na vianočný darček: Očarenie prírodou v podaní R. W. Emersona

Začnem, ak dovolíte, spomienkou. Pred dvadsiatimi rokmi som mal jedinečnú možnosť prebrázdiť od východného pobrežia po západné a od kanadských hraníc po mexické a späť Spojené štáty americké. A často som nachádzal pod povrchom súčasnej Ameriky, predstavujúcej symbol technologického rozvoja, ale pre mnohých aj komercie a možno aj dekadencie, akýsi nenápadný, ale vytrvalo prúdiaci ponorný tok inej Ameriky. Ameriky ochranára Johna Muira, ktorý bol práve vtedy vyhlásený za najdôležitejšieho občana Kalifornie v celom 20. storočí, Ameriky (eko)mysliteľov typu Henryho Davida Thoreaua či Walta Whitmana, Ameriky zanietených pracovníkov, podporovateľov a návštevníkov tamojších národných parkov až po Ameriku aktívnych ochranárov a ekologických aktivistov nedávnej minulosti i súčasnosti. Mal som ich možnosť stretnúť stovky a bol to zážitok, na aké sa nezabúda.

R. W. Emerson: Príroda - Predslov

Nie je pre mňa jednoduché písať o významnom diele amerického mysliteľa, spisovateľa, filozofa a jedného z prvých protagonistov divokej prírody Ralpha Walda Emersona. Od vzniku knihy Príroda uplynulo takmer dvesto rokov. Pri jej čítaní som sa preto snažil vnímať tento časový odstup a vžiť sa do autorovho sveta. Toto dielo je predovšetkým filozofickým textom, v ktorom sa Emerson zamýšľa nad „konečným účelom prírody“. Jeho pochopenie je preto vždy závislé od čitateľovej interpretácie.

Stanovisko S-O-S k devastácii našej krajiny

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

MY SME LES: Vláda SR pretláča zlé riešenia

Iniciatíva MY SME LES spoločne s odborníkmi dnes opakovane vyzvala Vládu SR, aby prestala podporovať a presadzovať neodborné, netransparentné a neefektívne opatrenia v chránených územiach, ktoré majú vážny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na rozvoj a bezpečnosť regiónov a ich obyvateľov. Stalo sa tak v rámci tlačového brífingu iniciatívy, ktorý sa uskutočnil v Kežmarku, súbežne s výjazdovým zasadnutím vlády, ktorého témou boli aj lesy. 

A DOSŤ! - verejný protest za záchranu lesov

Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.

Pozvánka na facebooku

Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Výzva: Sme pobúrení neprimeranými zásahmi do korýt vodných tokov v Tatrách

Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.

Stránky