Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Iniciatíva MY SME LES spoločne s odborníkmi dnes opakovane vyzvala Vládu SR, aby prestala podporovať a presadzovať neodborné, netransparentné a neefektívne opatrenia v chránených územiach, ktoré majú vážny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na rozvoj a bezpečnosť regiónov a ich obyvateľov. Stalo sa tak v rámci tlačového brífingu iniciatívy, ktorý sa uskutočnil v Kežmarku, súbežne s výjazdovým zasadnutím vlády, ktorého témou boli aj lesy.
Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.
Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.
Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.
Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.
som hlboko znepokojený, keď najvyšší orgán štátnej správy šíri oficiálne takéto, s prepáčením bludy, navyše bez relevantných vedeckých dôkazov.
Som presvedčený, že hľadaniu spoločnej reči medzi lesníkmi a ochranármi môžu takéto aktivity len uškodiť, a skôr môžu prispieť len k väčšej radikalizácii na oboch stranách.
Odkážte, prosím, aj pani ministerke Matečnej, že týmto smerom cesta určite nevedie.
Nedá mi nezareagovať na článok Mareka Hudeca z 23. júla t. r. A nielen preto, lebo sa v ňom spomína moje meno. Aj keď predsa aj preto. Veď nie celkom presný citát z môjho článku spred roka vytrhnutý z kontextu: "Ľudia by nemali do parku chodiť na koncert, ale do prírody" sa v takejto skratkovitej podobe stáva absurdným, keďže reč nebola o koncertoch v parkoch (kam prirodzene patria), ale o koncertoch v národnom parku (kam nepatria) a ešte viac o koncertoch v národných prírodných rezerváciách (kam nepatria celkom určite). To, že správa TANAP-u udelila na tieto koncerty výnimky, ešte neznamená, že ich konanie bolo v súlade so zákonom, čo napokon platí aj pre množstvo iných "atrakcií", ktoré sa dnes v našich takzvaných národných parkoch konajú.
19. februára 2018 Slovenský ochranársky snem (S-O-S) oslovil - dnes už bývalého - predsedu vlády SR s požiadavkou, aby problematiku akútneho i hroziaceho znečistenie strategických zásob podzemných vôd Žitného ostrova zaradil na rokovanie Bezpečnostnej rady SR. Urobil tak až jeho nástupca a bezpečnostná rada štátu problematiku prerokovala dňa 25. apríla. V liste datovanom 10. mája t. r. o spôsobe a výsledkoch prerokovania tohto bodu informuje S-O-S predseda vlády Peter Pellegrini. Podstatným konštatovaním v jeho odpovedi je, že Bezpečnostná rada SR zobrala informácie príslušných ministrov o riešení problematiky na vedomie.
Výzva Slovenského ochranárskeho snemu na zastavenie škodlivých dotácií na spaľovanie dreva
Pripájame sa k výzve z petície občanov a občianok SR na zastavenie škodlivých a neadresných dotácií na spaľovanie dreva a s tým súvisiacej devastácie prírody a krajiny. Vyzývame poslancov a poslankyne NR SR, aby schválili preložený návrh novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (ČPT 1032), ktorou sa obmedzuje možnosť udeliť dotácie striktne iba na spaľovanie dreva z energetických porastov a na energetické zhodnotenie odpadu z drevospracujúceho priemyslu.
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je zapojená do projektu maďarsko-slovenského cezhraničného projektu Príprava Prírodného parku Szigetköz-Žitný ostrov a realizácia ďalších spoločných aktivít ochrany prírody, reg. č. SKHU/1601/4.1/121, v rámci ktorého bol 28. marca 2018 slávnostne vyhlásený Prírodný park Szigetköz. Slávnosť sa konala v obci Lipót, v hoteli Orchidea.
Slovenský ochranársky snem (S-O-S) včera odoslal otvorený list predsedovi vlády, ministrovi životného prostredia, ministrovi zdravotníctva a ďalším kompetentným vo veci kontaminácie vodných zdrojov na Žitnom ostrove. List podpísalo 64 osobností ochranárskeho hnutia (príloha). V liste sa o. i. konštatuje, že po medializácii kauzy vrakunskej skládky nebezpečného odpadu sa objavili informácie aj o kontaminácii využívaných vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove. A to toxickým atrazínom.