R. W. Emerson: Príroda - Predslov

Nie je pre mňa jednoduché písať o významnom diele amerického mysliteľa, spisovateľa, filozofa a jedného z prvých protagonistov divokej prírody Ralpha Walda Emersona. Od vzniku knihy Príroda uplynulo takmer dvesto rokov. Pri jej čítaní som sa preto snažil vnímať tento časový odstup a vžiť sa do autorovho sveta. Toto dielo je predovšetkým filozofickým textom, v ktorom sa Emerson zamýšľa nad „konečným účelom prírody“. Jeho pochopenie je preto vždy závislé od čitateľovej interpretácie.

Emerson bol svojím spôsobom inovátor. V úvahách nad účelom prírody sa neuspokojil s odpoveďami, ktoré ponúkali predchádzajúce generácie, ale snažil sa hľadať svoj vlastný, nový postoj.

Jeho vzťah k prírode bol hlboký a autentický. Inšpirovala ho a práve v nej hľadal odpovede. Bol jedným z tých vzácnych ľudí, ktorí prírodu dokážu vnímať naplno. Keď sa spovedá zo zážitkov prežitých v lese, píše: „Stávam sa priehľadným okom. Som nič. Vidím všetko. Prúdi cezo mňa Univerzálne bytie; som súčasťou, časticou Boha.“

Z textu vyplýva, že autor pociťoval hlboké spojenie s prírodou a sám sa považoval za jej neoddeliteľnú súčasť. Len človek naozaj milujúci prírodu ju dokáže vytrvalo sledovať a nezačne sa pri tom nikdy nudiť, pretože „pozorné oko nájde krásu v každom okamihu roka, na tom istom poli vidí v každej hodine obraz, ktorý sa nikdy predtým neobjavil a už nikdy sa nevyskytne znovu“.

Emersonovi neušla ani dôležitá skutočnosť, že v prírode neexistuje odpad a všetko sa stáva zdrojom na ďalšie použitie. K tomuto poznaniu však pridáva akési mravné ponaučenie, ktoré by mohlo byť aktuálne aj v dnešnom konzumnom svete: „V prírode sa nič nevyčerpá prvým použitím. Keď niečo splní účel, dá sa to opäť použiť ako úplne nové. U Boha sa každý cieľ mení na nový prostriedok. Preto je účel Úžitku sám osebe obyčajný, úbohý.“

Ralph Waldo Emerson síce bol súčasníkom Charlesa Darwina (obaja zomreli v roku 1882), no jeho dielo Príroda vzniklo o dvadsaťtri rokov skôr ako Darwinova kniha O pôvode druhov. Pred formulovaním evolučnej teórie sa hľadanie odpovede na otázku „účelu prírody“ v kresťanskej tradícii odvodzovalo len od existencie stvoriteľa – Boha. Ani v Emersonových úvahách preto nie je priestor pre náhodu a „slepý vývoj“ bez konkrétneho cieľa. Jeho slová o tom, že „príroda s nami nehrá kocky, že v tom, čo vyzerá náhodne a zbytočne, sa skrývajú jasné a užitočné výsledky“, by sa z dnešného moderného pohľadu evolučnej biológie mohli javiť ako chybné, pretože tá pracuje práve s faktorom náhody. Až selekciou sa z množstva náhodných živých foriem vydeľujú tie najzdatnejšie, ktorých gény nakoniec pretrvajú. Len pri spätnom pohľade sa nám „dokonalosť prírody“ javí ako dopredu definovaný účel.

To však nie je podstatné, pretože Emersonove úvahy idú vo viacerých prípadoch hlbšie. Práve odhalenie vnímania prírody ako celku a, naopak, nemožnosti vnímať jednotlivé veci oddelene pôsobí nezvyčajne pokrokovo. Dnes by sme možno použili iné pojmy ako v 18. storočí, no význam komplexity systémov sa dá rovnako dobre vyjadriť pojmami kybernetiky, ako aj úvahami o kráse: „Nič nie je úplne krásne samo osebe, iba ako súčasť celku. Jednotlivý predmet je krásny iba do tej miery, do akej odráža tento univerzálny pôvab.“

Veľkosť Ralpha Walda Emersona sa prejavuje aj v jeho úvahách o hmote, čase a priestore. Všetky tieto pojmy sú v jeho svete nepodstatné. Rozhodujúci je Duch. Toto slovo znie v dnešnom svete trochu archaicky a snáď až mysticky. Ak by sme jeho úvahy preložili do modernej reči, možno by sme skôr použili slovo myšlienka. Z textu je zrejmé, že je to práve Duch (myšlienka), ktorý podľa Emersona manipuluje hmotným svetom, a je to „náš Duch“, ktorý určuje, v akom svete žijeme. To my sami rozhodujeme o veľkosti nášho sveta. Slovami autora: „Príroda nie je strnulá, ale premenlivá. Duch ju mení, formuje, vytvára... Všetko, čo mal Adam, všetko, čo mohol Caesar, máte a môžete aj vy. Adam nazýval svojím domom nebesia a zem, Caesar nazýval svojím domom Rím, vy možno nazývate svojím obuvnícku dielňu, sto akrov pooranej zeme alebo učencovu pracovňu v podkroví. A predsa je vaša ríša čiaru za čiarou a bod za bodom rovnako veľká ako tá ich, hoci bez pekných mien. Postavte si preto vlastný svet. Len čo podriadite svoj život čistej idei vo svojej mysli, odhalí svoje obrovské rozmery.“

A to je aktuálne dodnes. Starajme sa o veľkosť svojho Ducha, pretože práve on rozhoduje o tom, v akom svete žijeme. Správajme sa k svetu a prírode s pokorou, pretože príroda je naozaj príliš zložitá na to, aby sme ju dokázali úplne opísať a vysvetliť. Emerson už v roku 1836 vedel, že „to, čo vieme, je len bodka v porovnaní s tým, čo nevieme“. Skúsme to mať na pamäti.

Erik Baláž