Žiadame zelenú daňovú reformu

Výzva S-O-S relevantným ministerstvám, vláde a Národnej rade SR:
Žiadame daňovú reformu odvíjať od konceptu zelenej daňovej reformy

Na úvod dovoľte pár citátov. V programovom vyhlásení súčasnej vlády na roky 2021 – 2024 sa okrem iného píše: „Vláda sľubuje zvyšovanie podielu nepriamych, majetkových a environmentálnych daní (str. 56). V daňovom mixe sľubuje zdaňovania spotreby, majetku a negatívnych externalít a naopak, zníženie zdaňovania ekonomickej aktivity (str. 58). S ohľadom na udržateľnosť životného prostredia bude vláda posilňovať úlohu environmentálnych daní (str. 58). Vláda zváži zmeny v daňovej politike smerom k zelenej, fiškálne neutrálnej daňovej reforme (str. 97).“

V týchto dňoch minister financií Igor Matovič predstavil návrh daňovej reformy. Sľuby vlády z jej programového vyhlásenia v tomto návrhu v dostatočnej miere nenachádzame. Nezaregistrovali sme ani zmienku o zdaňovaní negatívnych externalít, zvyšovaní environmentálnych daní, daňovo-odvodovej podpore pro-environmentálneho správania ani zmienku o zelenej, fiškálne neutrálnej daňovej reforme. A už vôbec nie prísľub, že takáto všestranne výhodná reforma zo sféry win-win stratégií bude stáť v centre celého reformného úsilia. A pritom zelená daňová reforma sa spomína nielen v programovom vyhlásení našej vlády, ale už desiatky rokov aj vo svete. Nielen vo všeobecných koncepčných teoretických úvahách, ale aj s empirickými výsledkami sofistikovaných ekonomicko-matematických modelov, využívajúcich komplexné oficiálne štatistické dáta [pozri napr.: Conrad, K. – Schmidt, T. F. N. (1998), Barrios, S. – Pycrift, J. – Saveyn, B. (2013)]. Je tiež v súlade so strategickými zámermi a dokumentmi EÚ.

V posledných rokoch – z podnetu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV navrhli a kvantifikovali novú environmentálnu daň, založenú na spoplatnení finálnej spotreby v prvom kroku len podľa množstva emisií CO₂ v rámci celého výrobného reťazca, bez ohľadu na to, či sa celý reťazec alebo niektorá jeho časť realizuje v SR, EÚ alebo mimo nej. Vychádzali z predpokladu, že v zmysle princípu fiškálnej neutrality budú slovenským producentom a spotrebiteľom poskytnuté kompenzácie v podobe zníženia daní z príjmu fyzických osôb. Predpokladom zavedenia novej environmentálnej dane je, že sa slovenské podniky dostanú do spravodlivej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o neeurópskych konkurentov. Okrem toho zavedením takéhoto poplatku relatívne zdražejú environmentálne náročné produkty a relatívne zlacnejú produkty, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu, čo spotrebiteľom dá žiaduci motivačný cenový impulz [Páleník, V. – Miklošovič, T. (2015)]. Kalkulácie zavedenia novej environmentálnej dane vo výške 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) so súbežným znížením daňového zaťaženia práce v rovnakej výške (princíp fiškálnej neutrality) sa pre Slovensko uskutočnili prostredníctvom modelu všeobecne vypočítateľnej rovnováhy. Výsledky kalkulácií indikujú pozitívne makroekonomické efekty. Namodelované boli tieto predpokladané dopady (v strednodobom horizonte): pozitívny vplyv na HDP (medzi 1,2 % až 3,9 %) a príjem domácností (medzi 2,9 % až 5,1 %) pričom počet pracovných príležitostí vzrástol od 30-tisíc až 150-tisíc. Aj tento výskum teda potvrdil výhodnosť zelenej daňovej reformy.

Inšpiráciou nám môže byť Rakúsko. Jedným z nástrojov jeho hospodárskej politiky je aj eko-sociálna daňová reforma, ktorá sa premietla do daňovej reformy s názvom „Ökosoziale Steuerreform“. Vláda ju schválila 3. októbra 2021 a začne platiť v postupných krokoch od 1. 1. 2022. Jej základnými kameňmi sú zníženie daňového zaťaženia pre podniky a zamestnancov (s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti rakúskej ekonomiky) a ekologizácia daňoveho systému zavedením poplatkov za emisie CO₂: 30 eur za tonu v roku 2022, 35 eur za tonu v roku 2023 a s postupným zvyšovaním v ďalších rokoch s cieľom dosiahnuť environmentálnu udržateľnosť. Ide o veľmi komplexnú reformu, zohľadňujúcu aj také aspekty, ako je tzv. regionálny klimatický bonus a ďalšie zmeny v záujme sociálnej inklúzie (Luptáčik, M., 2021). O niečo podobné na úrovni celej EÚ sa pokúša aj tím okolo nášho europoslanca Martina Hojsíka (Hegyi, L., 2021).

Takáto daň je revolučná tým, že obvyklý koncept „znečisťovateľ platí“ posúva do inej polohy: v konečnom dôsledku nie je znečisťovateľom výrobca, ale spotrebiteľ, ktorý jeho produkciu kupuje. Finálna produkcia pritom bude zaťažená enviro daňou so sadzbami diferencovanými podľa komoditných skupín, ktorých počet a zloženie bude určovať zákonodarca.

Input-output analýza je metóda vhodná napríklad na meranie uhlíkovej stopy rôzny komoditných skupín, a preto bola základom pre odhad ich daňových sadzieb z CO₂. Simulačné výpočty ukázali, že daňová sadzba 40 eur na tonu emisií CO₂ prinesie fiškálne príjmy vo výške 1 % HDP EÚ a zníženie daňového zaťaženia príjmu fyzických osôb o -2,03 % nákladov práce zabezpečí fiškálnu neutralitu. Tým sa znížia ceny komodít a služieb náročných na prácu a tým sa zmiernia až prekryjú nárasty cien spôsobené zavedením novej dane. Simulačný prepočet pre 64 skupín tovarov kvantifikoval rozdielne vplyvy na ich ceny, pričom až v 34 skupinách výsledné ceny dokonca poklesli (najviac o -1,25 % pri CPA_P85 vzdelávacie služby). Najväčší nárast cien bol o +9,85 % (CPA_D35 elektrina, plyn, para a klimatizácia) [Luptáčik, M. – Luptáčik, P. (2015)].

Apelujeme preto na Ministerstvo financií SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Vládu SR a NR SR, aby sa snažili transformovať „daňovú revolúciu" do podoby „ecological/eco-social/green tax reform“ známej už veľa rokov. Ide o fiškálne neutrálnu reformu, kde na jednej strane sa menej daňovo-odvodovo zaťaží práca (čím o. i. poklesne nezamestnanosť) a na druhej sa viac zaťaží spotreba surovín a znečisťovanie životného prostredia (začne sa šetrnejšie zaobchádzať s prírodnými zdrojmi, dôslednejšie separovať a recyklovať odpad a chrániť životné prostredie). Toto považujeme za základ skutočnej daňovej revolúcie, potrebnej pre súčasnosť a budúcnosť.

---------------------------

Barrios, S. – Pycrift, J. – Saveyn, B. (2013): The Marginal Cost of Public Funds in the EU: The Case of Labour Versus Green Taxes. European Commission, Brussels, Taxation Paper, working paper n. 35, 48 p.
Conrad, K. – Schmidt, T. F. N. (1998): Economic Effects of an Uncoordinated Versus a Coordinated Carbon Dioxide Policy in the European Union: An Applied General Equilibrium Analysis. Economic Systems Research, Vol. 10, No. 2.
Luptáčik, M. – Luptáčik, P. (2015): Analysis and Quantification of a New Fiscally Neutral European Tax. Study, European Economic and Social Committee, Brussells.
https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/resources/docs/qe-ad-16-001-en-n.pdf
Páleník, V. – Miklošovič, T. (2015): Environmental Tax as the Possible Part of EU Own Resources. Working Paper of the Economic Institute of the Slovak Academy of Sciences, 72, Bratislava.
http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/316_wp_72_palenik-miklosovic_envirtax_fin_en.pdf  
http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/315_wp_71_palenik-miklosovic_envirdan_fin_sk.pdf
Páleník, V. – Miklošovič, T. (2016): CGE Modelling of Macroeconomic Effects of Environmental Taxes as an EU Own Resource – Case of Slovakia. Working Paper of the Economic Institute of the Slovak Academy of Sciences, 88, Bratislava.
http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/349_wp_88_palenik-miklosovic_vp_final.pdf
Hegyi, L. (2021): e-mailová komunikácia.
Luptáčik, M. (2021): e-mailová komunikácia.

---------------------------

Poznámky:
1.  Nepoužívame pojem daňová revolúcia, lebo ho vnímame len ako marketingový.
2.  Na označenie tohto druhu daňovej reformy sa používajú rôzne prívlastky: ekologická, eko-sociálna, zelená. Považujeme ich v tomto prípade za synonymá, ale keďže takáto reforma by nemala blahodarný účinok iba na životné prostredie, používame v súlade s programovým vyhlásením vlády slovné spojenie zelená daňová reforma.
3.  Použitá bola Štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) 2015.

Kontakt:
Viliam Páleník (ekonvpal@savba.sk) a Mikuláš Huba (mikulas.huba2@gmail.com)