Zmena vzťahu k planéte je nevyhnutná – a nemusí to bolieť

32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách

Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.

Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.

Jedným z následkov klimatickej zmeny bude migrácia. Odhady jej veľkosti do r. 2050 hovoria o plus mínus 200 miliónoch. Ak si spomenieme, aký kaskádový efekt vyvolal príchod milióna utečencov do Európy v r. 2015, je ťažké si predstaviť, čo vyvolá dvestonásobné väčší nápor na krehké európske demokracie.

Z pohľadu prírodných vied vieme o týchto problémoch dosť. Oveľa menej vieme o tom, ako zabezpečiť, aby sa toto poznanie vedcov stalo poznaním nadkritickej masy obyvateľov planéty Zem. A ešte ťažšie sa nám odpovedá na otázku, ako pretaviť toto poznanie do vedomia a rozhodovania politikov, manažérov, investorov..., skrátka tých, slová a činy ktorých majú najväčšiu váhu.

Logicky mi z toho vyplýva asi takéto poradie potrebných krokov: uznať, že cesta, na ktorej sme za pár desaťročí ublížili planéte viac, ako všetky predchádzajúce generácie spolu, nie je správna a dlhodobo udržateľná a urobiť skutočne zásadnú korektúry nášho správania, a nie zmeny typu zákazu slamiek do limonády.

Ak chceme zmeniť smer a pritom sa neprevrátiť, musíme najskôr pribrzdiť. A práve k tomu nás prinútila pandémia. Dostali sme šancu, ktorú by sme nemali premrhať. A neberme to, prosím, ako nejakú tragédiu! Alternatíva voči bezduchému konzumu stále ešte jestvuje. A môže byť celkom príjemná.

Mikuláš Huba (S-O-S, ZO SZOPK č. 6, STUŽ/SR, Ústav manažmentu STU a Geografický ústav SAV)

Pozn.:

Text v mierne modifikovanej podobe odznel na Stredoeurópskom fóre 17. 11. 2021 v Starej tržnici v Bratislave.