Výzva S-O-S na odmietnutie návrhu novej stavebnej legislatívy

Výzva S-O-S pripojená k listu poslancom a poslankyniam NR SR:

Koncom mája minulého roku adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S) kompetentným Stanovisko k vládnemu návrhu zákona o výstavbe a návrhu zákona o územnom plánovaní. Konštatuje sa v ňom o. i., že S-O-S zdieľa znepokojenie samospráv, mimovládnych organizácií i odbornej verejnosti a žiada vládu o stiahnutie návrhov zákonov o výstavbe a územnom plánovaní z medzirezortného pripomienkového konania. Zároveň žiada, aby proces prípravy novelizácie stavebnej a územnoplánovacej legislatívy prebiehal v korektnom a otvorenom dialógu s predstaviteľmi obcí, miest, kompetentných odborných inštitúcií a so zástupcami občianskej spoločnosti tak, ako to sľubuje aj Programové vyhlásenie vlády SR (viac na www.ochranari.sk).

S-O-S vo svojom stanovisku zároveň konštatuje, že k návrhu zákona o územnom plánovaní nebol vypracovaný seriózny legislatívny zámer. Z tohto dôvodu nebol adekvátne posúdený z hľadiska súladu s platnými predpismi a neboli stanovené spoločenské požiadavky, ktoré sa majú zohľadniť o. i. aj v environmentálnej, sociálnej a kultúrnej oblasti. Zo znenia paragrafov je zjavné, že zámerom zákona je predovšetkým zrýchlenie procesu výstavby a minimalizácia prekážok pre štát a developerov pri plánovaní a povoľovaní stavieb. Cieľom teda evidentne nie je zvýšenie kvality života a životného prostredia, podpora účasti občanov či nastolenie racionálnejšieho usporiadania priestoru, ale možnosť bez zábran a adekvátnej kontroly čo najrýchlejšie investovať peniaze investorov resp. developerov.

Aj keď pripúšťame, že niektoré zbytočné byrokratické prekážky môžu strpčovať život bežnému stavebníkovi, nie je to dôvod na to, aby sa proces priestorovej organizácie výstavby prestal dôsledne regulovať. Takáto deregulácia na nesprávnom mieste totiž ďalej zvyšuje riziko chaosu a anarchie v narábaní s priestorom, čo je už dnes na mnohých miestach neúnosné a v rozpore s potrebou účinnej ochrany prírody a krajiny.

Ako sa ďalej píše v stanovisku S-O-S: „Z pozície občianskej platformy však predovšetkým zdôrazňujeme, že navrhovanými úpravami obce a mestá stratia prirodzenú právomoc rozhodovať o svojom území a územnom rozvoji. Obmedzia sa aj možnosti dotknutej verejnosti účinne participovať na rozhodovaní o prostredí, v ktorom žije a bude žiť. O všetkom, čo sa na území miest a obcí postaví, by takto v konečnom dôsledku rozhodoval štát, resp. novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR… A zároveň sa posilní vplyv developerov, ktorý je už v súčasnosti často devastačný.“

V neposlednom rade by navrhované zmeny znamenali nový zdroj ohrozenia pre prírodu, krajinu a životné prostredie, kvalitu ktorého garantuje občanom Ústava SR. V tejto súvislosti sme dali na zváženie prinavrátenie územného plánovania pod rezort životného prostredia, kam v 90-tych rokoch minulého storočia logicky patrilo. Ochrana prírody, krajiny a životného prostredia by mali byť v zákonoch garantované ako dlhodobé priority vo verejnom záujme a tak zakotvené aj vo všetkých územných plánoch.

Odvtedy predkladateľ urobil v návrhu novej stavebnej legislatívy zopár zmien, ktoré však renomovaná expertná mimovládna organizácia VIA IURIS označila za kozmetické a určite nie také, ktoré by menili podstatu zákona a odstraňovali jeho zásadné nedostatky. Podľa tlačovej správy VIA IURIS z 8. 2. 2022 návrh novej stavebnej legislatívy, ktorý je v súčasnosti v 2. čítaní v NR SR, má najmä tieto nedostatky:

• nezohľadňuje klimatickú zmenu a negarantuje, že žiadna plánovaná výstavba by nemala súčasnú situáciu v žiadnom prípade zhoršovať,
• dáva priveľkú právomoc projektantovi, ktorého platí developer, čo vyvoláva pochybnosti o jeho skutočnej objektivite. Projektant má podľa navrhovaných zákonov pôsobiť ako nezávislý posudzovateľ pri vyhodnocovaní stanovísk a podkladov, ktoré predkladá developer, právnické osoby a orgány, ktoré plánovaná výstavba nejakým spôsobom ovplyvní, 
• je naďalej nevyvážená. Záujmy developera sú naďalej nadradené záujmom susedov či verejnosti,
• zhoršuje postavenie susedov pri povoľovaní výstavby v ich okolí, predovšetkým pri líniových stavbách, ako sú napríklad cesty či diaľnice. Za susedov budú považovaní len tí, ktorí vlastnia pozemky alebo stavby, ktoré bezprostredne susedia so stavebným pozemkom, 
• z konania o povoľovaní výstavby vylučuje aj nájomcov a užívateľov pozemkov a stavieb na nich, 
• naďalej vylučuje verejnosť z niektorých konaní, napr. z povoľovania skúšobnej prevádzky stavby, z povoľovania predčasného užívania stavby alebo pri zmene rozhodnutia o stavebnom zámere,
• nezaručuje účasť verejnosti ani pri všetkých stavbách, ktoré môžu mať potenciálny dopad na životné prostredie, čo je v rozpore s medzinárodnou legislatívou (Aarhuským dohovorom), ktorá je pre Slovensko záväzná. Ide napríklad o niektoré stavby, ktoré môžu mať vplyv na chránené územia európskeho významu alebo na kvalitu ovzdušia, 
• definuje po novom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, jeho osem regionálnych úradov a špeciálne stavebné úrady (napr. banské či pamiatkové úrady) ako stavebné úrady. Nie je pritom vždy jednoznačné, ktorý úrad má rozhodovať v tej-ktorej veci, pretože zákony sú v tomto ohľade napísané nejasne. Navyše, tieto špeciálne stavebné úrady nie sú odborne ani kapacitne pripravené na novú agendu, na čo samy upozorňujú, keďže s ich posilnením sa vôbec neráta,
• absurdne sa odvoláva na také znenie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré v súčasnosti neexistuje, pretože ešte nebolo aktualizované, 
• naďalej obsahuje početné chyby i legislatívno-technické nedostatky (napr. chýbajú odkazy na iné zákony), vecné a štylistické chyby (napr. neurčité právne pojmy). 

Navyše, medzičasom sa vynoril nový problém, na ktorý naliehavo poukazujú pamiatkari, múzejníci, archeológovia a ďalší/ďalšie, ktorí/é majú niečo dočinenia s ochranou nášho kultúrneho dedičstva. Navrhovaná stavebná legislatíva, ktorou sa nepriamo novelizuje pamiatkový zákon, by viedla nekoncepčnou a nepripravenou zmenou krajských pamiatkových úradov na špeciálne stavebné úrady k znefunkčneniu pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Na devastačný vplyv navrhovaného riešenia na budúcnosť pamiatok upozorňujú pamiatkari z praxe, Pamiatková rada MK SR, Národný komitét ICOMOS, viaceré občianske združenia, pracujúce na záchrane hradov a ďalší. Návrh nebol v čase prípravy odkomunikovaný s Pamiatkovým úradom SR ako vrcholnou inštitúciou pamiatkovej starostlivosti na Slovensku a v medzirezortnom pripomienkovom konaní nebola zásadná pripomienka proti transformácii krajských pamiatkových úradov akceptovaná. Proti tejto transformácii pritom vystúpili všetci riaditelia krajských pamiatkových úradov. Na protest proti navrhovanému riešeniu sa v noci z 15. na 16. februára 2022 zahalili do tmy desiatky z našich najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok.

Ďalšie argumenty proti návrhu novej stavebnej legislatívy nájdete v stanoviskách vyššie spomínaných subjekrov. Súhlasíme s názorom VIA IURIS a ďalších, že návrh novej stavebnej legislatívy je natoľko nekvalitný a v prípade jeho prijatia škodlivý, že ho nie je možné vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi a je ho treba odmietnuť ako celok.

S pozdravom,

členky a členovia Slovenského ochranárskeho snemu:

Ing. Erik Baláž • Sabina Barborjak • Ing. Dušan Bevilaqua, PhD. • Mgr. Jakub Cíbik • Mgr. Michal Daniška, PhD. • Mgr. Michal Deraj • Mgr. Viera Dubačová • RNDr. Elena Fatulová • Ing. Juraj Flamik • Ing. Karol Fröhlich, DrSc. • Ing. Fero Guldan • doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc. • RNDr. Ján Hanušin, CSc. • Ing. Ladislav Hegyi • Ing. arch. Boris Hochel • Mgr. Zuzana Homolová • prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba: mikulas.huba2@gmail.com) • Ing. Zuzana Hudeková, PhD. • Mgr. Tomáš Hulík • Ing. Marián Jasík • RNDr. Ján Kadlečík, PhD. • Ing. Gabriela Kalašová • Ing. Karol Kaliský • Ing. Zuzana Kierulfová • Ing. Ľubica Kolková • Mgr. Richard Krivda • doc. Mgr. art. Zuzana Kronerová • doc. RNDr. Ján Lacika, CSc. • prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc. • Ing. Milan Lichý • Ing. Klaudia Medalová • Ing. Peter Mihók, PhD. • doc. RNDr. Ladislav Miko, CSc. • Mgr. Vladimír Mokráň • Branislav Moňok • prof. Mgr. art. Juraj Nvota • MVDr. Samuel Pačenovský • Soňa Párnická • Mgr. Tomáš Peciar • doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD. • Ing. arch. Ľudmila Priehodová • Ing. Koloman Prónay • Mgr. Samo Smetana • Mgr. Boris Strečanský • Mgr. Lucia Szabová • RNDr. Jozef Šibík, PhD. • Ing. Katarína Šimončičová • Mgr. Pavol Široký • MUDr. Peter Tatár, CSc. • Ing. Alena Trančíková • Ing. Ľubica Trubíniová • Mgr. Imrich Vozár • Mgr. Katarína Začková • Juraj Zamkovský • Pavol Ziman