Environmentálna politika

Slovenský ochranársky snem pozitívne hodnotí skutočnosť, že v týchto dňoch Národná rada Slovenskej republiky veľkou väčšinou prítomných poslancov a poslankýň schválila v prvom čítaní a "posunula" do druhého čítania poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, týkajúci sa presunu pozemkov vo vlastníctve štátu na území národných parkov pod správu štátnej ochrany prírody, kam logicky patria.

Takisto nás teší, že petíciu Osloboďme národné parky!, ktorej je Slovenský ochranársky snem spoluvyhlasovateľom, v krátkom čase od jej vyhlásenia podporilo takmer 25 000 signatárov a signatárok.

Petícia za reformu národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku

Za posledných 30 rokov namiesto ochrany nášho najcennejšieho prírodného dedičstva vidíme v národných parkoch každý deň ťažbu dreva, novú výstavbu a ničenie prírody. Miznú nádherné staré lesy, pribúdajú hotely a apartmány. Vzácne druhy ako tetrov hlucháň sa dostali na pokraj vyhynutia. Vyhlásili sme boj proti strate biodiverzity, no ničíme si naše najvzácnejšie územia.

Nadišiel čas, aby sa národné parky stali tým, čím mali od začiatku byť - pokladnicou biodiverzity, zelenými pľúcami a pýchou Slovenska. Zastavme ich ničenie a vykorisťovanie! Vráťme národným parkom slobodu, prirodzenú krásu a pôvodnú divokosť! Osloboďme spolu naše národné parky!

Slovenský ochranársky snem zdieľa znepokojenie primátorov miest, starostov obcí, mimovládnych organizácií i odbornej verejnosti a žiada vládu Slovenskej republiky o stiahnutie návrhov zákonov o výstavbe a územnom plánovaní z medzirezortného pripomienkového konania. Zároveň žiada, aby proces prípravy novelizácie stavebnej a územnoplánovacej legislatívy prebiehal v korektnom a otvorenom dialógu s predstaviteľmi obcí, miest, kompetentných odborných inštitúcií a so zástupcami občianskej spoločnosti tak, ako to sľubuje aj Programové vyhlásenie vlády SR. 

Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické. 

Jakub Huba, Pavel Šuška

V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek  prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.