Stanovisko k návrhu zákona o výstavbe a zákona o územnom plánovaní

Stanovisko Slovenského ochranárskeho snemu k vládnemu návrhu zákona o výstavbe a návrhu zákona o územnom plánovaní

Slovenský ochranársky snem zdieľa znepokojenie primátorov miest, starostov obcí, mimovládnych organizácií i odbornej verejnosti a žiada vládu Slovenskej republiky o stiahnutie návrhov zákonov o výstavbe a územnom plánovaní z medzirezortného pripomienkového konania. Zároveň žiada, aby proces prípravy novelizácie stavebnej a územnoplánovacej legislatívy prebiehal v korektnom a otvorenom dialógu s predstaviteľmi obcí, miest, kompetentných odborných inštitúcií a so zástupcami občianskej spoločnosti tak, ako to sľubuje aj Programové vyhlásenie vlády SR. 

Územné plánovanie je oficiálne nástrojom štátnej správy pre racionálny rozvoj územia. Spolu s procesom výstavby určuje, ako sa budú rozvíjať naše mestá, obce, infraštruktúra i krajina ako celok a ako sa bude vyvíjať kvalita životného prostredia a spolu s ňou aj kvalita nášho života. V širšom zmysle ide o to, ako budú vyzerať miesta a regióny, ktoré sú naším domovom i celá konkrétna krajina, v ktorej žijeme svoje životy a kde vyrastajú naše deti. Zásadne preto nesúhlasíme s postupom prípravy zákonov o územnom plánovaní a výstavbe, ktorého sa de facto nezúčastnila širšia odborná a občianska verejnosť a rovnako vyjadrujeme nesúhlas s obsahom predložených návrhov. To sú dva hlavné dôvody, pre ktoré žiadame to, čo je uvedené v úvode tohto stanoviska.

Zároveň konštatujeme, že k návrhu zákona o územnom plánovaní nebol vypracovaný seriózny legislatívny zámer. Z tohto dôvodu nebol adekvátne posúdený z hľadiska súladu s platnými predpismi a neboli stanovené spoločenské požiadavky, ktoré sa majú zohľadniť o.i. aj v  environmentálnej, sociálnej a kultúrnej oblasti. Zo znenia paragrafov je zjavné, že zámerom zákona je predovšetkým zrýchlenie procesu výstavby a minimalizácia prekážok pre štát a developerov pri plánovaní a povoľovaní stavieb. Cieľom teda evidentne nie je zvýšenie kvality života a životného prostredia, podpora účasti občanov či nastolenie racionálnejšieho usporiadania priestoru, ale možnosť bez zábran a adekvátnej kontroly čo najrýchlejšie investovať peniaze investorov či developerov. Aj keď pripúšťame, že niektoré zbytočné byrokratické prekážky môžu strpčovať život bežnému stavebníkovi, nie je to dôvod na to, aby sa proces priestorovej organizácie výstavby prestal dôsledne regulovať. Takáto deregulácia na nesprávnom mieste totiž ďalej zvyšuje riziko chaosu a anarchie v narábaní s priestorom, čo je už dnes na mnohých miestach neúnosné a v rozpore s potrebou účinnej ochrany prírody a krajiny, ako aj jej jednotlivých zložiek: od vody, pôdy, zelene a ekologických sietí až po estetiku krajiny. Pritom väčšina ustanovení súčasne platného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je správna, len sa ich dodržiavanie dôsledne nevyžaduje. V tomto vidíme najväčšie zlyhanie štátu a potrebu nápravy pri presadzovaní nadobecných celospoločenských záujmov. Návrh novej územnoplánovacej a stavebnrej legislatívy to negarantuje. Skutočné problémy nerieši, ale hľadá ich tam, kde nie sú.

Upozorňujeme v tejto súvislosti aj na pripomienky, formulované zástupcami Únie miest Slovenska a expertmi na územné plánovanie a výstavbu, aj keď si uvedomujeme aj početné chyby, ktorých sa niektoré samosprávy v tejto sfére v minulosti dopustili. Z pozície občianskej platformy však predovšetkým zdôrazňujeme, že navrhovanými úpravami obce a mestá stratia prirodzenú právomoc rozhodovať o svojom území a územnom rozvoji. Obmedzia sa aj možnosti dotknutej verejnosti účinne participovať na rozhodovaní o prostredí, v ktorom žije a bude žiť. O všetkom, čo sa na území miest a obcí postaví, by takto v konečnom dôsledku rozhodoval štát, resp. novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Tento bude vo svojich rukách koncentrovať nadmerné právomoci a to bez určenia bližších pravidiel jeho kontroly. A zároveň sa posilní vplyv developerov, ktorý je už v súčasnosti často devastačný.

Navrhované zákony o výstavbe a o územnom plánovaní vnímame ako nástroj na posilnenie roly štátu a developerov voči odbornej i laickej verejnosti bez možnosti účinnej spätnej väzby. Svojím duchom takto navrhnuté legislatívne normy nepatria do kategórie zákonov, ktorými chceme budovať modernú občiansku spoločnosť. V neposlednom rade by navrhované zmeny znamenali nový zdroj ohrozenia pre prírodu, krajinu a životné prostredie, kvalitu ktorého garantuje občanom Ústava SR. V tejto súvislosti dávame na zváženie prinavrátenie územného plánovania pod rezort životného prostredia, kam v 90-tych rokoch minulého storočia logicky patrilo. Ochrana prírody, krajiny a životného prostredia by mali byť v zákonoch garantované ako dlhodobé priority vo verejnom záujme a tak zakotvené aj vo všetkých územných plánoch.

Záverom zdôrazňujeme, že účasť občanov na správe občianskej spoločnosti považujeme za kľúčovú aj pre mobilizáciu verejnej správy v záujme riešenia stále vážnejších následkov zmeny klímy či redukcie biodiverzity a pod. Budeme to musieť spraviť rýchlo, spoločne a s veľkou zodpovednosťou voči sebe, samosprávam i štátu. Vyzývame preto vládu, aby proces priomienkovania  spomínaných zákonov vrátila na začiatok a prizvala k ich tvorbe odborníkov s víziou, chápaním súvislostí a s adekvátnymi schopnosťami. Spoločnosť na to čaká.

Bratislava, 21. 5. 2021

Prílohy:
Text a zoznam sugnatárov Stanoviska (pdf).
Tlačová správa(docx).
List predsedovi vlády SR (pdf).
Výzva a hromadná pripomienka VIA IURIS (pdf).

Kontaktné osoby:
Juraj Flamik (juraj.flamik@nap.cz)  
Mikuláš Huba  (mikulas.huba2@gmail.com)