Environmentálna politika

Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické. 

Jakub Huba, Pavel Šuška

V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek  prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.

Publikácia „Miznúca krajina a my“ chce byť malou sondou do bezmála polstoročie vznikajúceho súvrstvia textov autora, venovaných strácajúcej sa podobe tra­dičnej slovenskej krajiny. Jej pdf je prílohou tohto článku...

Na Ministerstvo životného prostredia SR sme v rámci zisťovacieho konania EIA zaslali stanovisko na zámer projektu „Multimodálne logistické centrum Holíč“. Je zrejmé, že tento zámer by v prípade svojej realizácie znehodnotil prírodné, environmentálne, krajinárske a kultúrno-historické hodnoty tohto územia i širšieho okolia (vrátane susednej Českej republiky), pričom jeho ekonomická výhodnosť, urgentnosť a celkový praktický význam sú  viac ako sporné...

Výzva Slovenského ochranárskeho snemu na riešenie starých environmentálnych záťaží s dôrazom na región Stredného Spiša (9.9.2020) - aktualizované o odpovede MŽP SR (22.9. a 20.10.2020) ...