Laudatio na Katku Šimončičovú

Katarína Chlebáková Šimončičová

Keď som čítala Katkin životopis, uvedomila som si korene jej rozprávačského talentu, slonej pamäti, odzbrojujúceho humoru či prístupu k legislatíve a zákonom. Spomeniem najmä Katkinho otca, ktorý, ako sama hovorí, bol „veľký zabávač“ a právnik, v ktorého rodine sa niekoľko generácií študovalo právo. Katarína sama zvažovala štúdium práva, no podľa jej slov to v tom čase vlády jednej strany nebolo vhodné. Nakoniec sa rozhodla pre Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach a po škole sa zamestnala v Považskej Bystrici, kde pracovala na výskume supravodičov, neskôr na Slovenskej akadémií vied v Bratislave.

Nie je vôbec náhoda, že hneď prvý deň zapadla medzi členov slávnej ZO 6 SZOPK a tí ju prijali medzi seba.

Katka ochranársku aktivitu nikdy neprerušila a ochrane životného prostredia sa aktívne venuje aj na dôchodku. Vďaka jej aktivite dnes žije aj ďalej rastie veľké množstvo stromov po celom Slovensku a v samospráve pôsobí nejeden v legislatíve chrániacej životné prostredie vyškolený úradník, občan či poslanec.

Vďaka neúnavnému Katkinmu presadzovaniu postupu ako správne vypočítať spoločenskú hodnotu stromov a získaným financiám z výrubových konaní sa zrealizovala nespočetná výsadba a opatera stromov, nejeden parčík. Za všetky finančné prínosy pre samosprávu spomeniem Kataríninu konzultáciu so železnicami SR, ktoré robili veľký výrub v Považskej Bystrici, kde z pôvodných pár tisíc eur za náhradnú výsadbu nakoniec vyplatili tomuto mestu takmer milión eur. Tie boli použité na zeleň v meste a parky, ktoré si Považskobystričania užívajú už pár rokov. Katarína sa stala skutočným expertom na ochranu stromov v mestách.

Za svoje zásluhy získala v roku 2013 cenu Biela vrana ako ochranárka, ktorá sa dlhé roky venuje záchrane stromov vo výrubových konaniach, v ktorých zažila zastrašovanie, snahy o podplácanie aj fyzický útok. Mnohí z nás ju volajú strombudsmanka.

Dovoľte mi zacitovať slová vzácneho človeka, ktorého stratu práve prežívame – Eugena Gindla, citujem: Katka Šimončičová dlhé roky pracovala v SZOPK a stala sa z nej
1) mimoriadne kvalifikovaná ochranárka, ktorá pozná zákony,
2) je mimoriadne autentická, pretože to nerobí pre plat, ale zo skutočnej potreby a presvedčenia, že sa tu dejú strašné veci, ktorým je ale možné zabrániť, a
3) má v sebe čosi, čo jej umožňuje veľmi dôrazne vystupovať vo verejnom priestore ... čo nie každý dokáže, aj tí, čo sú kvalifikovaní...: dokáže tvrdo a vehementne a neúnavne vystupovať, aj keď je to niekedy ako sizyfovská robota... Katka vie voči developerom veľmi rovnocenne a dôrazne vystupovať – to si na nej najviac cením..., a že nerezignuje, hoci ako sama hovorí, na jedno víťazstvo pripadá aj 50 prehier.

PLATAN:

Dovoľte mi, vážení priatelia, na záver porozprávať o jednej takejto prehre aj víťazstve Katky neuveriteľný príbeh. Je súčasne príbehom nádherného 100-ročného platana s obvodom takmer 4 metre,  ktorý stál na nábreží Dunaja oproti hrobke Chatama Sofera. V marci 2005, po márnej snahe Kataríny zachrániť ho spolu s ďalšími 243 stromami, tento 100-ročný platan vypílili pri stavbe komplexu River Park. Vznikla tak jedna z najsmutnejších fotografií Kataríny pri zrezanom pni obrovského stromu.

Jeho korene boli také mohutné, že ich museli vyberať o rok neskôr bagrom. Vyberanie koreňového balu natáčal kameraman Vladimír Ruppeldt ml., ktorý zavolal Kataríne, že bagrista, vidiac záujem filmára, mu ponúkol, že mu ho pomôže presadiť. Katarína mi zavolala, či to má význam, veď strom je mŕtvy, zrezali ho, prečo by sme teraz mali sadiť peň s koreňmi a čo si o tom myslím. Mne ale nebolo viac treba, lebo ako úplnému laikovi mi stačilo, že z koreňového balu platanu vyrastali nové zelené výhonky a strom vlastne ešte žije.  Tak som objednala žeriavnika a nákladné auto a v piatok 12. mája 2005 sme uskutočnili neobvyklý pokus o záchranu 100-ročného platanu presadením jeho 10-tonového koreňového balu z nábrežia pri PKO až do záhradného centra Plantago vo Veľkom Bieli.

Napriek ťažkostiam s pretrhnutým lanom žeriava sa podarilo za skvelej pomoci profesionálnych záhradníkov koreň platanu presadiť. Tí odhadli šancu na uchytenie nezvyčajnej priesady na maximálne 30 %. Tak sme sa za platan presunutý o desiatky kilometrov od miesta zrodu s Katarínou pomodlili otčenáš. Starý zoťatý platan nás ale všetkých prekvapil.

Nielenže prežil nasledujúci rok, ale z jeho výhonkov po obvode celého pňa vyrástol trs mladých zdravých platanov. Dnes vyzerajú ako nádherné chrámové stĺpy a ich koruny sú ako kupola. Vek tohto prazvláštneho stromu, ktorý vyzerá ako lesík, je dnes 100+15 rokov.

A tak existuje ešte jedna fotografia 100-ročného platanu z roku 2018, kde stojí ochranárka Katarína v nezvyčajnom lesíku platanov s úsmevom, ktorý hovorí za všetko.

Dva zo stromov sa podarilo odčleniť a jeden z nich darovala Katarína priateľke Soni Párnickej do parčíka Belopotockého.

Elena Pätoprstá