Najčastejšie otázky na tému Slovenského ochranárskeho snemu

Ako a kedy to celé vzniklo?

Začiatkom tohto roku sme sa stretli asi pätnásti v bratislavskom Pisztoryho paláci. Pripomenuli sme si udalosti spred 25 rokov, kedy sa začínala konštituovať environmentálna a zelená politika na Slovensku. Diskutovali sme aj o tom, čo by sa malo zmeniť v ochranárstve na Slovensku. Zhodli sme sa na tom, že by sme sa mali viac snažiť hľadať spoločného menovateľa našich úsilí, viac vzájomne komunikovať, častejšie sa stretávať,  v zásadných veciach efektívnejšie spolupracovať, vo vzťahu k okoliu byť zdravo sebavedomí a v prípade ohrozenia vzájomne sa solidarizovať. Padol aj návrh na vytvorenie databázy aktívnych ochranárov/ochranárok a následne dotazníkový/anketový prieskum názorov tejto komunity na dôležité otázky. Termín najbližšieho stretnutia sme si dohodli na začiatok júna.

Kto tvorí oslovenú komunitu?

Sú to ľudia aktívni v ochranárskom hnutí či aktivizme na Slovensku v najširšom zmysle: od reprezentantov relevantných mimovládok či občianskych aktivistov, cez environmentálnych expertov, empatických profesionálnych ochrancov prírody, krajiny a životného prostredia, žurnalistov, kazateľov, „zelených“ podnikateľov, environmentálne orientovaných politikov na všetkých hierarchických úrovniach až po podporovateľov z radov umelcov, ktorých napriek všetkým ideologickým, náboženským, etnickým, generačným, regionálnym a ďalším odlišnostiam spája to, že ich hnevá, čo sa deje s prostredím okolo nás, pričom to prostredie má charakter ako ekologický, tak aj kultúrny, morálny či ľudskoprávny. Spája ich aj odhodlanie s tým niečo robiť a ochota „nosiť kožu na trh“.

Ako vznikla idea Slovenského ochranárskeho snemu?

Druhá stretnutie sa uskutočnilo na Devíne, 6. júna, v predvečer 25. výročia prvých slobodných volieb po desaťročiach neslobody. Medzitým sme oslovili viac ako 300 členov ochranárskej komunity. Aj keď reagovala len časť oslovených, aj tak výsledky ochranárskej ankety sú veľmi zaujímavé. O.i. z nich vyplýva, že málo vzájomne komunikujeme, nedostatočne a neefektívne spolupracujeme, sme príliš rozhádaní a postupne „strácame pozície a autoritu“ v spoločnosti . Zhodli sme sa na tom, že s tým chceme niečo robiť. Pri otázke, ako by sme sa mali volať, s náskokom zvíťazil pojem ochranári/ochranárky. V ankete sme oslovených/oslovené o.i. žiadali, aby uviedli 10 mien, ktoré považujú v súčasnom ochranárstve (chápanom vo vyššie uvedenom širokom zmysle slova) za kľúčové. Impozantný počet 171 osobností z ochranárskeho prostredia získalo v tejto ankete dva hlasy a viac. 21 z nich získalo šesť a viac hlasov. Týchto 171 ľudí, ktorí získali najväčšiu podporu a dôveru sme oslovili s otázkou, či súhlasia s členstvom vo voľnom združení s názvom Slovenský ochranársky snem – SOS. 102 z nich v stanovenom termíne, teda do 25. 9. 2015, súhlasilo. Z 21 „top nominovaných“ súhlasilo 17. Túto skupinu sme nazvali Ochranárska rada starších.

Čo je Devínska ochranárska iniciatíva?

Na záver stretnutia na Devíne sme prijali vyhlásenie s názvom Devínska ochranárska iniciatíva (príloha 1). Jedna z „domácich úloh“ bola osloviť a pritiahnuť viac mladých ľudí a žurnalistov.

Aká je genéza ochranárskych zásad a predstavy o fungovaní SOS?

Tretie – dosiaľ ďaleko najlepšie zastúpené stretnutie sa uskutočnilo v Stredisku environmentálnej výchovy Dopie (príloha 2), kde sme sa podrobne informovali o výsledkoch ochranárskej ankety a prediskutovali celý rad konkrétnych vecí, vrátane Ochranárskych zásad (pôvodný názov Ochranárske „desatoro“) . Zo stretnutia vzišli viaceré úlohy (príloha 3): vybudovať základy informačných sietí (fb skupina, internetová konferencia a web www.ochranari.sk), pripraviť a zrealizovať anketu pre subjekty kandidujúce v parlamentných voľbách 2016 a pripraviť sa na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v 2. polovici r. 2016. Každý/každá zo 102 zakladajúcich členiek a členov SOS dostane menovací dekrét a bude si môcť túto skutočnosť uvádzať za svojím menom i v životopise. V tejto chvíli jediná povinnosť člena/členky je dodať stručný, niekoľkoriadkový životopis v rozsahu do 10 riadkov.

Čo sa týka fungovania SOS, predbežne sme sa dohodli na tom, že budeme skupinou jednotlivcov a nie organizácií, nehodláme suplovať stranu zelených, nevytvárame ani registrovanú mimovládku, nechceme konkurovať jestvujúcim štruktúram v treťom sektore a chceme fungovať v maximálnej možnej miere decentralizovane: jednotlivec alebo skupina, ktorý/ktorá sa zaoberá nejakým závažným problémom nadmiestneho charakteru, zorganizuje stretnutie snemu vo svojom regióne a bude sa uchádzať od podporu čo najväčšieho počtu členov (spoločné stanoviská musí podporiť nadpolovičná väčšina – detaily rozhodovacieho mechanizmu, prípadného práva veta a pod. dohodneme priebežne).

Ako východiskový rámcový spoločný dokument by mali slúžiť Ochranárske zásady.