Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Dnes sa lúči so svojou funkciou šéfa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku doc. Ladislav Miko.
Jeho profesionálna kariéra je veľmi bohatá a nechýbajú v nej kľúčové posty: od funkcie ministra životného prostredia ČR v úradníckej vláde až po viaceré top pozície v Európskej komisii. Popri tom nikdy neprestal byť špičkovým vedcom vo svojom odbore pôdnej ekológie, za čo si okrem iného vyslúžil post hosťujúceho profesora na Univerzite v Antverpách. Jeho medzinárodnej prestíži vždy pomáhala aj skutočnosť, že ovláda sedem jazykov.
V týchto dňoch minister financií Igor Matovič predstavil návrh daňovej reformy. Sľuby vlády z jej programového vyhlásenia v tomto návrhu v dostatočnej miere nenachádzame. Nezaregistrovali sme ani zmienku o zdaňovaní negatívnych externalít, zvyšovaní environmentálnych daní, daňovo-odvodovej podpore pro-environmentálneho správania ani zmienku o zelenej, fiškálne neutrálnej daňovej reforme. A už vôbec nie prísľub, že takáto všestranne výhodná reforma zo sféry win-win stratégií bude stáť v centre celého reformného úsilia. A pritom zelená daňová reforma sa spomína nielen v programovom vyhlásení našej vlády, ale už desiatky rokov aj vo svete...
Keď som čítala Katkin životopis, uvedomila som si korene jej rozprávačského talentu, slonej pamäti, odzbrojujúceho humoru či prístupu k legislatíve a zákonom. Spomeniem najmä Katkinho otca, ktorý, ako sama hovorí, bol „veľký zabávač“ a právnik, v ktorého rodine sa niekoľko generácií študovalo právo. Katarína sama zvažovala štúdium práva, no podľa jej slov to v tom čase vlády jednej strany nebolo vhodné. Nakoniec sa rozhodla pre Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach a po škole sa zamestnala v Považskej Bystrici, kde pracovala na výskume supravodičov, neskôr na Slovenskej akadémií vied v Bratislave.
Nie je vôbec náhoda, že hneď prvý deň zapadla medzi členov slávnej ZO 6 SZOPK a tí ju prijali medzi seba.
Minister životného prostredia Ján Budaj po druhý raz odovzdal Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore. Pätica laureátov si z rúk ministra prevzala ocenenie priamo na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Deň boja za slobodu a demokraciu, teda na 32. výročie Nežnej revolúcie.
Mimochodom, tri z piatich ocenených sú členkami Slovenského ochranárskeho snemu...
32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách
Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.
Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.
Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:
„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.
Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.
Myšlienky Eugena Gindla motivujú aj 32 rokov po Nežnej revolúcii hľadať a napĺňať ideál novembra 1989. Na sociálnej sieti to v súvislosti s úmrtím novinára, spisovateľa, scenáristu i spoluzakladateľa Verejnosti proti násiliu (VPN) napísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomenula váhu, ktorú mal Gindlov názor na žurnalistiku a spoločenské dianie, vyzdvihuje jeho aktivizmus v oblasti ochrany životného prostredia. Pripomína jeho angažovanosť a vzdáva česť jeho pamiatke.
Význam osobnosti zosnulého literáta a aktivistu zvýraznila aj vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). "Odišiel múdry a kultivovaný človek," uviedla na sociálnej sieti. Poďakovala sa mu za hodnoty, postoje počas totality, aj za kultivovanie verejného priestoru.
9. novembra 2021 sa konalo celodenné verejné zhromaždenie na podporu poslaneckej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny predloženej Jaromírom Šíblom, Annou Zemanovou, Jánom Szöllösom a ďalšími poslancami a poslankyňami. Novelou sa majú previesť štátne pozemky v národných parkoch spod správy ministerstva pôdohospodárstva a vidieka pod správu ministerstva životného prostredia. Dvojkoľajnosť v manažmente chránených území, ktoré spadajú súčasne pod oba tieto rezorty (pričom ŠOP SR v nich má de facto len poradný hlas) sa dlhodobo prejavuje v ich nesystémovom riadení a negatívne sa podpisuje na nižšej kvalite ochrany prírody a stupni biodiverzity.
Slovenský ochranársky snem dnes poslal predsedovi vlády a ďalším relevantným členom a členkám vládyapel, týkajúci sa násilia voči ochrancom prírodyvrátane návrhu opatrení, ktoré by mala Vláda SR i jednotlivé rezorty v tejto oblasti urobiť. Pod tento apel sa podpísalo o. i. aj viacero verejne známych osobnosti, ako napr. Zuzana Kronerová, Fero Guldan, Ladislav Miko, Juraj Nvota, Zuzana Homolová, Richard Krivda, Daniel Pastirčák, Viera Dubačová, Tomáš Hulík, Erik Baláž či Samo Smetana.