Slovensko má nového ambasádora životného prostredia

Novým ambasádorom životného prostredia sa stal program ZELENÁ ŠKOLA - mimoriadne prospešná, inšpiratívna a dlhodobá aktivita množstva škôl, v rámci ktorej tisícky detí robia praktické veci v prospech svojho i širšieho prostredia, každodennou aktivitou napĺňajú ideál udržateľného spôsobu života, pozitívne ovplyvňujú svojich rodičov, dokazujú užitočnosť dobrovoľníctva a vynikajúco reprezentujú Slovensko.

Výzva vedeckej obce za zastavenie degradácie prírody, ochranu verejného záujmu a demokratických princípov

Výzva vedeckej obce z oblasti spoločenských vied: Za zastavenie degradácie prírody, ochranu verejného záujmu a demokratických princípov

My, vedkyne a vedci zo spoločenských vied, sa pripájame k výzve prírodovedcov na zastavenie novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň upozorňujeme na spoločenské riziká, ktoré tieto zmeny predstavujú:

Zánik participácie a marginalizácia verejnosti

Novelizácia zákona o ochrane prírody a krajiny zásadne obmedzuje možnosť verejnosti vyjadrovať sa k rozhodnutiam, ktoré majú priamy dopad na kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Zásah do práva občianok a občanov participovať na povoľovacích konaniach je v rozpore nielen s Aarhuským dohovorom, ale aj s princípmi demokratickej správy vecí verejných. Obmedzovanie participácie nie je len právny, ale predovšetkým spoločenský problém – vedie k strate dôvery, fragmentácii občianskej spoločnosti a prehlbovaniu napätia medzi štátom a verejnosťou. Pod zámienkou podpory “ekonomiky” sa tak obmedzuje možnosť ľudí chrániť si svoje životné prostredie a v mnohých prípadoch aj živobytie. 

Európska komisia: Spaľovňa je najhoršou alternatívou ku skládkovaniu

Slovenský ochranársky snem dôrazne odmieta zámer spoločnosti Slovnaft, a.s. vybudovať v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálnych a priemyselných odpadov na Slovensku – projekt s názvom Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO). Projekt predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko. Dotknutá časť bratislavskej aglomerácie trpí nadmernou environmentálnou záťažou a ohrozením zdravia obyvateľov už dlhodobo. Ďalej zväčšovať túto záťaž je neprípustné. Realizácia zámeru a zväčšenie objemu spaľovania odpadu by znamenalo:

Vedci a vedkyne žiadajú: Zastavme likvidáciu zákona o ochrane prírody a krajiny

Viac ako 150 vedcov a vedkýň zo slovenských univerzít, akadémie vied a odborných inštitúcií dnes spoločne varuje pred pokračujúcim bezprecedentným oslabovaním základného právneho rámca ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Signatári a signatárky, medzi ktorými sú poprední biológovia, ekológovia, environmentalisti či geológovia, vo výzve adresovanej poslancom a poslankyniam NR SR a Ministerstvu životného prostredia SR dôrazne žiadajú, aby zastavil legislatívne zásahy do zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tie podľa ich slov „fatálne ohrozujú biodiverzitu, ekosystémy, fungovanie ochrany prírody aj právny štát ako taký“.

Vedci sa pripájajú k výzve verejnosti Prestaňte oslabovať zákon o ochrane prírody a krajiny! [*] a upozorňujú, že všetky už schválené aj navrhované novely zákona prijaté počas tohto volebného obdobia vedú k systematickej demontáži kľúčových nástrojov ochrany prírody.

VÝZVA: Prestaňte oslabovať zákon o ochrane prírody a krajiny!

Environmentálne organizácie varujú, že sa na Slovensku degraduje zákon o ochrane prírody a krajiny na bezvýznamný dokument. Za posledný rok prešiel zákon štyrmi oslabujúcimi novelami a v parlamente aktuálne čakajú na schválenie ďalšie dve. Všetky tieto zmeny sa podľa ochranárov dejú neodborne a chaoticky a zásadným spôsobom znižujú ochranu prírody. Dvadsaťšesť organizácií a skupina bývalých zamestnancov štátnej ochrany prírody preto vyzvali ministerstvo životného prostredia a poslancov a poslankyne národnej rady, aby prestali zákon oslabovať, pretože tým ničia to najvzácnejšie, čo máme, prírodné bohatstvo Slovenska.

„Slovenská príroda je v ohrození a jedným z dôvodov sú neustále a chaotické zmeny v zákone o ochrane prírody a krajiny. Ak chceme pristupovať k ochrane prírody systémovo a odborne, nemôžeme meniť zákon spôsobom, aký vidíme každých pár mesiacov. Či už išlo o vládne alebo poslanecké návrhy, žiaden z nich neprešiel riadnym pripomienkovaním. Ďalším problémom je, že veľké zmeny prebiehajú aj prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, na ktoré nie je možné adekvátne reagovať alebo aspoň upozorniť na chyby, ktoré obsahujú,” uviedla právnička VIA IURIS Ivana Figuli.

Kauza okolo PVE Málinec ukazuje na oveľa širší problém

Za posledný rok sa významne znížila možnosť participácie a informovania občanov aj obcí, upozorňuje občianska iniciatíva Zelená väčšina. Problematický projekt vodného diela Málinec je podľa nich len jedným z mnohých podobných prípadov, na ktoré sa môže Slovensko pripraviť, ak bude legislatíva v stave, ako je dnes. Účasť verejnosti v procesoch sa znižovala cez viaceré zákony a tento trend môže ďalej pokračovať. Organizácie vyzývajú vládu, aby zastavila znižovanie štandardov informovania a zapájania verejnosti do rozhodovania o veciach verejných, ktoré sú základnými predpokladmi fungujúcej demokracie.

“Za posledný rok sme upozorňovali na znižovanie možnej účasti verejnosti pri novelizácii viacerých zákonov. Konkrétne dôsledky týchto zmien vidíme v praxi. Ľudia jednoducho nemajú reálny priestor na to, aby sa dozvedeli o pripravovaných projektoch a už vôbec nemajú dosť času sa k nim vyjadriť. V demokratickej spoločnosti má byť účasť verejnosti dostatočne zabezpečená. Obyvatelia Podpoľania nie sú adekvátne informovaní a nemajú priestor na vyjadrenie svojich námietok,” povedala Ľubica Trubíniová zo Slovenského ochranárskeho snemu.

Tatry 2004 - 2024

Dvadsať rokov po osudnej víchrici, ktorá na dlho zmenila podobu Vysokých Tatier, je už možné aspoň čiastočne bilancovať. Veterná smršť z 19. novembra 2004 nezasiahla len do osudu tatranských lesov, ale aj do celej spoločnosti. Vyvolala obrovskú vlnu záujmu a solidarity, ale aj protichodných názorov na to, aký postoj zaujať k obnove tatranskej prírody. Vláda operatívne zriadila Vládny výbor pre obnovu Vysokých Tatier. S ponukou členstva v tomto výbore však „zabudla“ osloviť relevantných odborníkov a mimovládne organizácie.

Výzva organizácií občianskej spoločnosti predsedovi Vlády SR, Vláde SR a predsedom koaličných strán

Vyše 500 predstaviteľov a predstaviteliek slovenskej občianskej spoločnosti, ktorí spolu reprezentujú 411 najväčších slovenských platforiem mimovládnych neziskových organizácií, jednotlivých organizácií a občianskych iniciatív, sa dnes s výzvou obrátilo na predsedu vlády Roberta Fica, členov Vlády SR a predsedov koaličných politických strán. V otvorenom liste, ktorý podporili predstavitelia a predstaviteľky širokého spektra sociálnych, zdravotníckych, charitatívnych, vzdelávacích, mládežníckych, dobrovoľníckych, kultúrnych, ale aj environmentálnych, menšinových a ľudskoprávnych organizácií, vyjadrujú svoje znepokojenie nad stavom správy vecí verejných a celkovým smerovaním Slovenska.

Prestaňte zavádzať o mimovládkach a začnite riešiť skutočné problémy!

Zástupcovia a zástupkyne environmentálnych mimovládnych organizácií vyzvali ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby prestal zavádzať verejnosť nepodloženými tvrdeniami a začal konečne riešiť skutočné a závažné problémy vo svojom rezorte. Podľa organizácií minister nevie dokázať svoje tvrdenia o tom, že mimovládky za bývalých vedení envirorezortu čerpali nadmerné financie, a len tým zakrýva svoje nekompetentné riadenie a chybné rozhodnutia ministerstva.

Minister Tomáš Taraba opakovane tvrdí, že mimovládky kritizujú súčasné vedenie envirorezortu preto, lebo vraj prišli o desiatky miliónov na “pseudoprojekty”. Ochranári preto požiadali ministerstvo životného prostredia o poskytnutie informácií o projektoch, ktoré mimovládne organizácie (MVO) za posledných 10 rokov dostali, a získané dáta zanalyzovali.

“Minister opakovane útočí na mimovládne organizácie s tým, že “vyciciavali” financie. Hovorí o desiatkach miliónoch a niekoľkokrát spomenul vyše 60 miliónov, ktoré si vraj na ministerstve rozdelilo 5 organizácií. Na naše žiadosti, aby svoje tvrdenia podložili, však na ministerstve odpovedať zjavne nevedia a informácie, ktoré nám zverejnili, tomu protirečia,” povedala Lucia Szabová z Klimatickej koalície.

Kapitoly z environmentálnej politiky - XXI. diel

Pri vydaní dvadsiateho dielu Kapitol z environmentálnej politiky sme si dovolili malú rekapituláciu. Pripomeňme si z nej pár slov. 

Stránky

Subscribe to Front page feed