Ani ochranárom a ochranárkam nie je jedno, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente

O niekoľko dní si budeme voliť tých a tie, ktorí/é nás nasledujúcich päť rokov budú zastupovať v Európskom parlamente.

V prvom rade by sme mali v týchto voľbách odčiniť hanbu, ktorú si dlhodobo robíme našou rekordne nízkou volebnou účasťou. Tá pritom nebola prejavom nášho nadmerného euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej. Naša už tradične veľmi nízka volebná neúčasť bola teda  len prejavom podcenenia rastúceho významu, ktorý európske inštitúcie majú. Áno, aj vo vzťahu k prírode, krajine, klíme, vode, ovzdušiu či zdraviu nás všetkých.

Navyše, nízka účasť v eurovoľbách znižuje legitimitu Európskej únie a jej inštitúcií a robí ju zraniteľnejšou, čo je v zjavnom rozpore so spomínaným deklarovaným postojom väčšiny obyvateľov tohto štátu.

Ale ani samotná vyššia volebná účasť v nadchádzajúcich eurovoľbách nie je zárukou úspechu. Ešte dôležitejšie je voliť tie strany a preferovať (krúžkovať) tých jednotlivcov, ktorí/ktoré sú zárukou, že do Bruselu a Štrasburgu nepošleme extrémistov, lacných populistov, demagógov,  netolerantných xenofóbov, homofóbov, šarlatánov, trollov, pohrobkov totalitných režimov, zarytých nepriateľov európskej integrácie, nehumánnych cynikov, hulvátov, nepriateľov prírody a environmentálnych ignorantov.

Preto týmto apelujeme na všetkých a všetky, ktorým záleží na budúcnosti Európy ako nášho spoločného domova, aby nezostali v sobotu 8. júna doma, ale aby dali svoj hlas ľuďom, ktorým záleží nielen na Slovensku, ale aj na udržateľnej budúcnosti Európy a sveta. Lebo napriek všetkej nedokonalosti Európskej únie ako nášho spoločného európskeho projektu, práve európske inštitúcie sú v globálnom meradle dlhodobo pozitívnymi lídrami nielen v oblasti ľudských práv, ale aj vo sfére ochrany životného prostredia, zmierňovania príčin a následkov klimatickej zmeny, ochrany biodiverzity či prechodu na udržateľnejšie formy ľudskej existencie. Pocítili sme to neraz aj tu, na Slovensku, keď európske inštitúcie pripomenuli mocným v tomto štáte ich prešľapy a deficity (aj) v environmentálnej oblasti.

Je pravda – a tvrdíme to už dlho – že Európska komisia by v tomto smere mohla i mala byť  dôraznejšia a dôslednejšie požadovať ochranu európskych hodnôt na našom území. Ale aj tomu môže napomôcť tlak Európskeho parlamentu, ak v ňom zasadnú environmentálne gramotní, uvedomelí a empatickí poslanci a poslankyne. A to je ďalší dôvod, prečo by sme ich mali v druhú júnovú sobotu voliť. Tí, ktorí a ktoré tak urobili už v predchádzajúcich voľbách, určite nemusia ľutovať, lebo obaja europoslanci z radov nášho Slovenského ochranárskeho snemu nás v Európskom parlamente zastupovali viac ako úspešne a patrili k najaktívnejším nielen vo svojej frakcii či v „zelenej“ agende, ale v celom parlamente. Skutočnosť, že jeden z nich bol dokonca zvolený aj za podpredsedu EP, je čosi ako extra bonus.

V r. 2019 sa stalo po prvý raz, že medzi zvolenými europoslancami zo Slovenska boli  hneď dvaja ochranári - environmentalisti. Dnes nielen na Slovensku ale v celej Európe sú takto zameraní ľudia a ich agenda v akomsi tieni iných kríz: od pandémie Covid-19, cez vojnu na Ukrajine a nárastu extrémizmu až po vládu nekompetentných, zlomyseľných a arogantných ľudí nad rezortami životného prostredia. Nedajme sa však pomýliť: nič to nemení na skutočnosti, že stav klímy, biodiverzity, charakteristického vzhľadu krajiny a ohrozenia ďalších prírodných a kultúrnych hodnôt je ešte horší, ako bol pred piatimi rokmi! A teda, že nikdy doteraz nebola potreba to zmeniť taká naliehavá, ako práve v týchto voľbách.

Našťastie máme koho voliť.

Vyzývame týmto nielen ochranárov a ochranárky, ale aj všetkých tých a tie, ktorým záleží na tom, v akom prostredí budeme žiť my Európania, naše deti a vnúčatá, aby túto príležitosť nepremárnili.

Členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu:

Erik Baláž, Dušan Bevilaqua, Zuzana Dovalová, Viera Dubačová, Karol Fröhlich, Fedor Gömöry, Fero Guldan, Ján Hanušin, Zuzana Homolová. Mikuláš Huba (kontaktná osoba, mikulas.huba2@gmail.com), Vladimír Ira, Ján Kadlečík, Gabriela Kalašová, Karol Kaliský, Peter Klučka, Ľubica Kolková, Ľubica Krištofová, Richard Krivda, Ján Lacika, Milan Lichý, Peter Mihók, Vladimír Mokráň, Soňa Párnická, Tomáš Peciar, Henrich Pifko, Richard Krivda, Ľudmila Priehodová, Juraj Nvota, Jana Pavlíková, Natália Shovkoplias, Samuel Smetana,  Drahoš D. Stano, Boris Strečanský, Lucia Szabová, Štefan Szabó, Jozef Šibík, Pavel Šremer a ďalśí dvaja signatári, ktorí si neželajú byť menovaní.