Slovenský ochranársky snem

Nedávno veľká koalícia 162 organizácií a spoločností (vrátane slovenských) vyzvala Európsku komisiu, aby zabezpečila reguláciu novej generácie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v súlade s existujúcimi  zákonmi EÚ o GMO a v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z roku 2018. Pred niekoľkými dňami podobnú výzvu poslalo 47 slovenských organizácií a spoločností ako aj skupina 33 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu aj našim národným autoritám.

Pred vyše rokom vyšla kniha o S-O-S a jeho aktivitách. V prílohe nájdete jej elektronickú verziu...

Na priblíženie jej obsahu pár slov z úvodu:

Nedávno uplynulo 32 rokov od chvíle, keď bratislavskí ochranári vydali svoju kritickú publikáciu Bratislava/nahlas. Medzičasom sa z nej a z príbehu okolo nej stal jeden z pilierov, na ktorých stojí súčasné Slovensko. Význam tohto nevšedného počinu ocenila samostatným uznesením Národná rada SR a prezident republiky udelil jej vydavateľom najvyššie štátne vyznamenanie. Parafrázujúc majstra Satinského: z Bratislavy/nahlas sa stala maturitná otázka.

Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické. 

Jakub Huba, Pavel Šuška

V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek  prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.

Po roku pôsobenia súčasnej vlády sa pýtame jej predstaviteľov, ako sa plní programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti ochrany prírody, krajiny a životného prostredia, vrátane opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050, k čomu sa náš štát zaviazal (a to nielen v kapitole Životné prostredie).