Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Nedávno veľká koalícia 162 organizácií a spoločností (vrátane slovenských) vyzvala Európsku komisiu, aby zabezpečila reguláciu novej generácie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v súlade s existujúcimi zákonmi EÚ o GMO a v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z roku 2018. Pred niekoľkými dňami podobnú výzvu poslalo 47 slovenských organizácií a spoločností ako aj skupina 33 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu aj našim národným autoritám.
CEA, 23. 4. 2021 -- O ocenenie za uskutočnené osvetové aktivity v roku 2020 sa v kategórii Environmentálne povedomie a vzdelávanie uchádzalo 78 projektov. Mladí reportéri pre životné prostredie zaujali svojim nadšením a aktivitami pre lepšie životné prostredie v miestach, kde žijú. Nadácia VÚB vyhlásila víťazov formou dokumentu, ktorý odvysielala na Deň Zeme. 45-minútový film predstavil 21 finalistov súťaže v šiestich kategóriách a priblížil atmosféru prevzatia ocenenia víťazov z rúk greenfluencera Michala Saba. „Energia, zanietenie a oduševnenie – to všetko predčilo akúkoľvek inú konkurenciu,“ povedal na adresu Mladých reportérov člen poroty Sabo pri udelení ocenenia.
Pred vyše rokom vyšla kniha o S-O-S a jeho aktivitách. V prílohe nájdete jej elektronickú verziu...
Na priblíženie jej obsahu pár slov z úvodu:
Nedávno uplynulo 32 rokov od chvíle, keď bratislavskí ochranári vydali svoju kritickú publikáciu Bratislava/nahlas. Medzičasom sa z nej a z príbehu okolo nej stal jeden z pilierov, na ktorých stojí súčasné Slovensko. Význam tohto nevšedného počinu ocenila samostatným uznesením Národná rada SR a prezident republiky udelil jej vydavateľom najvyššie štátne vyznamenanie. Parafrázujúc majstra Satinského: z Bratislavy/nahlas sa stala maturitná otázka.
Slovenský ochranársky snem vyjadruje znepokojenie z nedostatočného pokroku vo sfére ochrany prírody a z neplnenia programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti
Keď pred rokom prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu a Národná rada Slovenskej republiky vzápätí schválila jej programové vyhlásenie, s nemalými nádejami sme očakávali pozitívne zmeny v oblasti ochrany prírody a krajiny. Mali sme na to viacero dôvodov:
Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické.
Jakub Huba, Pavel Šuška
V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.
S potešením oznamujeme, že máme štyroch nových členov, ktorí splnili všetky podmienky pre členstvo. V jednom prípade - Karol Kaliský - ide o staronového člena. Tí ostatní (v abecednom poradí) sú: Michal Daniška, Juraj Flamik a Ladislav Miko. Podstatné je, že vo všetkých štyroch prípadoch ide o výrazné osobnosti po stránke ochranárskej, odbornej i ľudskej. Každý z nich so sebou prináša poznanie a skúsenosť z inej dôležitej oblasti, resp. oblastí.
Po roku pôsobenia súčasnej vlády sa pýtame jej predstaviteľov, ako sa plní programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti ochrany prírody, krajiny a životného prostredia, vrátane opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050, k čomu sa náš štát zaviazal (a to nielen v kapitole Životné prostredie).
Participácia verejnosti je zadefinovaná v zákonoch a nariadeniach Slovenskej republiky, je však v praxi v dostatočnej miere realizovaná?
Odpoveď skúša priniesť článok Tóna Popoviča, uverejnený na portáli Aktuality.sk 13. 2. 2021...
Aktuálne prebiehajúce debaty o úlohe vedcov a odborníkov pri zvládaní pandémie nútia zamyslieť sa nad podobou a účinnosťou participácie odbornej verejnosti pri správe krajiny.
Demokracia nemá byť iba volebným mechanizmom, ktorými sa istí jednotlivci, združení v politických subjektoch, dostanú k moci - k správe vecí verejných. Pre úroveň spravovania spoločnosti, pre úroveň vládnutia je kľúčový obsah a kvalita činnosti pri uplatňovaní zverenej moci, ako aj úroveň kvality odbornej starostlivosti pri príprave a realizácii riešení, ktorých cieľom má byť služba verejnosti. ...
Nedávno zverejnili slovenské environmentálne orientované mimovládky výzvu na doplnenie priority „Zelené Slovensko“ v Pláne obnovy a odolnosti SR o opatrenia súvisiace s adaptáciou na zmenu klímy, podporou biodiverzity, udržateľnou energetikou a so zlepšením podmienok pre nemotorovú dopravu.
Ďalšia veľká strata pre ochranu prírody a krajiny na Slovensku - odišiel celoživotný zanietený ochranár, vzdelaním geológ a veľký znalec (nielen) neživej prírody, múzejník, pedagóg, autor, popularizátor poznania a osvetový pracovník, jedna z významných osobností štátnej ochrany prírody u nás a zároveň aktivista a protagonista SZOPK - RNDr. Juraj Galvánek.