Slovenský ochranársky snem

Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické. 

Jakub Huba, Pavel Šuška

V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek  prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.

Po roku pôsobenia súčasnej vlády sa pýtame jej predstaviteľov, ako sa plní programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti ochrany prírody, krajiny a životného prostredia, vrátane opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050, k čomu sa náš štát zaviazal (a to nielen v kapitole Životné prostredie).

Nedávno zverejnili slovenské environmentálne orientované mimovládky výzvu na doplnenie priority „Zelené Slovensko“ v Pláne obnovy a odolnosti SR o opatrenia súvisiace s adaptáciou na zmenu klímy, podporou biodiverzity, udržateľnou energetikou a so zlepšením podmienok pre nemotorovú dopravu.

Koncom minulého roku vydala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (konkrétne jej Katedra biológie a ekológie FPV) vo svojom vydavateľstve Belianum publikáciu, ktorá by Vás mohla zaujímať. Volá sa Úvod do systémovej ekológie I a jej podtitul znie: Od environmentálnej krízy k princípom ekologickej zložitosti a organizácie ekologických systémov. Ide o dielo autorského kolektívu Peter Sabo, Peter Urban, Radovan Malina, Juraj Švajda a Ingrid Turisová.