Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Minister životného prostredia Ján Budaj po druhý raz odovzdal Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore. Pätica laureátov si z rúk ministra prevzala ocenenie priamo na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Deň boja za slobodu a demokraciu, teda na 32. výročie Nežnej revolúcie.
Mimochodom, tri z piatich ocenených sú členkami Slovenského ochranárskeho snemu...
32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách
Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.
Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.
Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:
„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.
Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.
Myšlienky Eugena Gindla motivujú aj 32 rokov po Nežnej revolúcii hľadať a napĺňať ideál novembra 1989. Na sociálnej sieti to v súvislosti s úmrtím novinára, spisovateľa, scenáristu i spoluzakladateľa Verejnosti proti násiliu (VPN) napísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomenula váhu, ktorú mal Gindlov názor na žurnalistiku a spoločenské dianie, vyzdvihuje jeho aktivizmus v oblasti ochrany životného prostredia. Pripomína jeho angažovanosť a vzdáva česť jeho pamiatke.
Význam osobnosti zosnulého literáta a aktivistu zvýraznila aj vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). "Odišiel múdry a kultivovaný človek," uviedla na sociálnej sieti. Poďakovala sa mu za hodnoty, postoje počas totality, aj za kultivovanie verejného priestoru.
9. novembra 2021 sa konalo celodenné verejné zhromaždenie na podporu poslaneckej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny predloženej Jaromírom Šíblom, Annou Zemanovou, Jánom Szöllösom a ďalšími poslancami a poslankyňami. Novelou sa majú previesť štátne pozemky v národných parkoch spod správy ministerstva pôdohospodárstva a vidieka pod správu ministerstva životného prostredia. Dvojkoľajnosť v manažmente chránených území, ktoré spadajú súčasne pod oba tieto rezorty (pričom ŠOP SR v nich má de facto len poradný hlas) sa dlhodobo prejavuje v ich nesystémovom riadení a negatívne sa podpisuje na nižšej kvalite ochrany prírody a stupni biodiverzity.
Slovenský ochranársky snem dnes poslal predsedovi vlády a ďalším relevantným členom a členkám vládyapel, týkajúci sa násilia voči ochrancom prírodyvrátane návrhu opatrení, ktoré by mala Vláda SR i jednotlivé rezorty v tejto oblasti urobiť. Pod tento apel sa podpísalo o. i. aj viacero verejne známych osobnosti, ako napr. Zuzana Kronerová, Fero Guldan, Ladislav Miko, Juraj Nvota, Zuzana Homolová, Richard Krivda, Daniel Pastirčák, Viera Dubačová, Tomáš Hulík, Erik Baláž či Samo Smetana.
my, dolupodpísaní vedci, pracujúci v biologických, ekologických, environmentálnych, geografických a iných vedných odboroch, zaoberajúcich sa prírodným prostredím, si dovoľujeme obrátiť sa na Vás v súvislosti s blížiacim sa hlasovaním o novele, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a dôrazne Vás požiadať, aby ste sa pri rozhodovaní opierali o relevantné fakty a podporili predkladanú novelu.
Vedecké poznatky i praktické skúsenosti zo zahraničia zhodne ukazujú, že národné parky s jednotnou správou, spravované organizáciou ochrany prírody sú jednoznačným a mnohostranným prínosom pre spoločnosť. Národný park sa takmer všade vo svete chápe ako územie vyhradené prírode, prírodným procesom a tomu zodpovedajúcemu využívaniu. Takto chápaný národný park plní v krajine množstvo nezastupiteľných funkcií, medzi ktoré však nepatrí obchod s drevom ani s realitami. To, že u nás tento vo svete štandardný model dodnes nefunguje, vnímame ako negatívne dedičstvo minulosti, ktoré sme mali už dávno opustiť.
Devätnásty diel Kapitol z environmentálnej politiky voľne nadväzuje na publikáciu O Slovensku otvorene a nahlas: Ochranárske SOS, ktorú taktiež vydala Spoločnosť pre trvalo udržateľný život (STUŽ) v spolupráci so Slovenským ochranárskym snemom koncom roka 2019. Aj v tomto prípade ide najmä o prezentáciu stanovísk, výziev, tlačových správ, korešpondencie a ďalších dokumentov z dielne Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) a STUŽ/SR spolu s niektorými článkami a inými dosiaľ nepublikovanými textami prof. Mikuláša Hubu, hlavného autora a zostavovateľa Kapitol. Na vzniku textov z obdobia medzi januárom 2020 a aprílom 2021 sa podieľali aj Sabina Barbojak, Dušan Bevilaqua, Juraj Flamik, Ján Kadlečík, Gabriela Kalašová, Eva Kováčechová, Ľubica Lacinová, Daniel Lešinský, Ľudmila Priehodová, Marcel Uhrin, Ján Topercer, Jozef Šibík, Katarína Začková a ďalší/ďalšie.
27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov máme úspešne za sebou. Bolo nielen príjemne, ale aj veľmi zaujímavo. Zaslúžili sa o to najmä prezentácie blízkych spolupracovníkov Josefa Vavrouška, protagonistov „environmentálnej revolúcie“ spred 30 rokov a aktérov nezabudnuteľnej Dobříšskej konferencie v r. 1991, ale aj ďalších významných slovenských a českých environmentalistov a environmentalistiek. Spomienky na Dobříš, Josefa a Petru sa striedali s hodnotením súčasnosti i uvažovaním o udržateľnejšej budúcnosti.