Výzva na reguláciu novej generácie GMO

Nedávno veľká koalícia 162 organizácií a spoločností (vrátane slovenských) vyzvala Európsku komisiu, aby zabezpečila reguláciu novej generácie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v súlade s existujúcimi  zákonmi EÚ o GMO a v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z roku 2018. Pred niekoľkými dňami podobnú výzvu poslalo 47 slovenských organizácií a spoločností ako aj skupina 33 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu aj našim národným autoritám.

Za geneticky modifikované organizmy (GMO) pre účely zákonných regulácií v EÚ sú považované organizmy, ktoré vznikli takým zásahom do genómu, aký sa nemôže v prírode prirodzene vyskytnúť. Preto sa líšia od tých, ktoré vznikli šľachtením. Ak je výsledkom technológie taká zmena, ktorá by sa mohla vyskytnúť v prírode, nespadá pod zákonné regulácie.

Prvé geneticky modifikované plodiny vznikali vložením génu z iného organizmu, ktorý sa mohol zabudovať do ľubovoľného miesta v genóme. Spôsob jeho vloženia zanechával stopy. Napríklad kukurica MON 810 má vložený gén z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis, ktorý kóduje proteín Bt toxín. Bt toxín hubí škodcu vijačku kukuričnú. Jej pestovanie v EÚ bolo povolené v roku 1998 a dodnes je to jediná jedlá geneticky modifikovaná plodina, ktorú je dovolené v EÚ pestovať. Oveľa viac GM plodín je povolené do EÚ dovážať a spracovávať, aj na krmoviny a potraviny. V povoľovacom procese bolo dokázané, že ich konzumácia je bezpečná. Pri povoľovaní pestovania, čo sa v právnickom jazyku nazýva „zámerné uvoľňovanie do životného prostredia“, je potrebné dokázať aj to, či nemôžu poškodiť ekosystém.

Minulé desaťročia priniesli nové genetické technológie, ktoré umožňujú oveľa precíznejšie zásahy do genofondu. Emmanuelle Charpentier a Jennifer Doudna dostali minulý rok Nobelovu cenu za objav metódy Crispr/Cas9. Tá umožňuje rýchle a pomerne lacné „editovanie“ genómu – teda umožňuje zmeniť 1-2 písmená v zápise konkrétneho génu, ale aj dlhšie úseky, alebo vloženie celého génu. Nezanecháva po sebe stopy. Editované gény predstavujú predpis pre vznik zmenenej bielkoviny so zmenenou funkciou. Úspešne bola použitá napr. na prípravu série nových odrôd ryže a pšenice, ktoré ale zatiaľ nie sú komerčne dostupné.

Ďalšou novou technikou je tzv. „gene drive“. Organizmy upravené touto technikou „obchádzajú“ Mendelove zákony dedičnosti. Zjednodušene povedané, pri skrížení dvoch rodičov, z ktorých jeden nesie modifikovaný gén, bude jeden potomok modifikovaný a jeden nemodifikovaný. Gene drive zabezpečí, že budú modifikovaní obaja. V priebehu niekoľkých generácií bude celá populácia modifikovaná. Pri rýchlo sa množiacich druhoch to nemusí trvať dlho. Zatiaľ sa uvažuje o využití tejto techniky na úplné eliminovanie populácie neželaných živočíchov – napríklad rodu komárov, ktoré prenášajú maláriu, alebo inváznych hlodavcov na niektorých ostrovoch. Je veľmi ťažké odhadnúť dôsledky pre celý ekosystém.

Z pohľadu aktuálne platnej EÚ direktívy o GMO, ktorá je transponovaná do národných zákonov, je metóda Crispr/Cas9 hraničným prípadom. Editovanie veľmi krátkych úsekov by bolo možné považovať za zmenu, ktorá sa môže prirodzene vyskytnúť, zmeny dlhších úsekov až celých génov skôr nie. Európsky súdny dvor napokon rozhodol, že GMO pripravené novými technológiami ako je Crispr/Cas9 majú byť posudzované podľa platnej legislatívy. O implementácii súdneho rozhodnutia má rokovať Európska komisia. List komisárovi Timmermansovi (a našim národným autoritám) sa týka práve toho. Signatári žiadajú, aby GMO pripravené pomocou najnovších techník boli pred uvoľnením do životného prostredia použitím posudzované ako predošlé GMO a aby predbežne neboli do životného prostredia uvoľňované organizmy upravené technikou „gene drive“.

Viac info: prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc. (lubica.lacinova@savba.sk), členka Slovenského ochranárskeho snemu a signatárka oboch výziev ohľadom regulácie novej generácie GMO.