Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Slovenský ochranársky snem dnes poslal predsedovi vlády a ďalším relevantným členom a členkám vládyapel, týkajúci sa násilia voči ochrancom prírodyvrátane návrhu opatrení, ktoré by mala Vláda SR i jednotlivé rezorty v tejto oblasti urobiť. Pod tento apel sa podpísalo o. i. aj viacero verejne známych osobnosti, ako napr. Zuzana Kronerová, Fero Guldan, Ladislav Miko, Juraj Nvota, Zuzana Homolová, Richard Krivda, Daniel Pastirčák, Viera Dubačová, Tomáš Hulík, Erik Baláž či Samo Smetana.
27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov máme úspešne za sebou. Bolo nielen príjemne, ale aj veľmi zaujímavo. Zaslúžili sa o to najmä prezentácie blízkych spolupracovníkov Josefa Vavrouška, protagonistov „environmentálnej revolúcie“ spred 30 rokov a aktérov nezabudnuteľnej Dobříšskej konferencie v r. 1991, ale aj ďalších významných slovenských a českých environmentalistov a environmentalistiek. Spomienky na Dobříš, Josefa a Petru sa striedali s hodnotením súčasnosti i uvažovaním o udržateľnejšej budúcnosti.
Slovenský ochranársky snem pozitívne hodnotí skutočnosť, že v týchto dňoch Národná rada Slovenskej republiky veľkou väčšinou prítomných poslancov a poslankýň schválila v prvom čítaní a "posunula" do druhého čítania poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, týkajúci sa presunu pozemkov vo vlastníctve štátu na území národných parkov pod správu štátnej ochrany prírody, kam logicky patria.
Takisto nás teší, že petíciu Osloboďme národné parky!, ktorej je Slovenský ochranársky snem spoluvyhlasovateľom, v krátkom čase od jej vyhlásenia podporilo takmer 25 000 signatárov a signatárok.
Dobříšska konferencia 1991 - historický míľnik, alebo len "15 minút slávy" československého ochranárstva?
Tlačová správa STUŽ/SR
V týchto dňoch uplynulo 30 rokov od udalosti, ktorá československé ochranárske hnutie zaslúžene postavila do centra medzinárodného záujmu a urobila z nás kontinentálnych lídrov: koncom júna 1991 sa uskutočnila 1. paneurópska konferencia ministrov životného prostredia regiónu EHK OSN (Európa + Severná Amerika) na zámku Dobříš neďaleko Prahy. Mala veľmi ambiciózne ciele: zjednotiť náš kontinent o celý región EHK OSN v spoločnom úsilí o lepšie životné prostredie. Okrem štandardnej agendy podobných konferencií organizátori zaradili do programu aj netradičný, ale o to dôležitejší „kôš“. Týkal sa etiky a ľudských hodnôt zlučiteľných s predstavou udržateľného spôsobu života.
Slovenský ochranársky snem zdieľa znepokojenie primátorov miest, starostov obcí, mimovládnych organizácií i odbornej verejnosti a žiada vládu Slovenskej republiky o stiahnutie návrhov zákonov o výstavbe a územnom plánovaní z medzirezortného pripomienkového konania. Zároveň žiada, aby proces prípravy novelizácie stavebnej a územnoplánovacej legislatívy prebiehal v korektnom a otvorenom dialógu s predstaviteľmi obcí, miest, kompetentných odborných inštitúcií a so zástupcami občianskej spoločnosti tak, ako to sľubuje aj Programové vyhlásenie vlády SR.
CEA, 23. 4. 2021 -- O ocenenie za uskutočnené osvetové aktivity v roku 2020 sa v kategórii Environmentálne povedomie a vzdelávanie uchádzalo 78 projektov. Mladí reportéri pre životné prostredie zaujali svojim nadšením a aktivitami pre lepšie životné prostredie v miestach, kde žijú. Nadácia VÚB vyhlásila víťazov formou dokumentu, ktorý odvysielala na Deň Zeme. 45-minútový film predstavil 21 finalistov súťaže v šiestich kategóriách a priblížil atmosféru prevzatia ocenenia víťazov z rúk greenfluencera Michala Saba. „Energia, zanietenie a oduševnenie – to všetko predčilo akúkoľvek inú konkurenciu,“ povedal na adresu Mladých reportérov člen poroty Sabo pri udelení ocenenia.
Slovenský ochranársky snem vyjadruje znepokojenie z nedostatočného pokroku vo sfére ochrany prírody a z neplnenia programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti
Keď pred rokom prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu a Národná rada Slovenskej republiky vzápätí schválila jej programové vyhlásenie, s nemalými nádejami sme očakávali pozitívne zmeny v oblasti ochrany prírody a krajiny. Mali sme na to viacero dôvodov:
Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické.
Jakub Huba, Pavel Šuška
V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.
Po roku pôsobenia súčasnej vlády sa pýtame jej predstaviteľov, ako sa plní programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti ochrany prírody, krajiny a životného prostredia, vrátane opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050, k čomu sa náš štát zaviazal (a to nielen v kapitole Životné prostredie).
Participácia verejnosti je zadefinovaná v zákonoch a nariadeniach Slovenskej republiky, je však v praxi v dostatočnej miere realizovaná?
Odpoveď skúša priniesť článok Tóna Popoviča, uverejnený na portáli Aktuality.sk 13. 2. 2021...
Aktuálne prebiehajúce debaty o úlohe vedcov a odborníkov pri zvládaní pandémie nútia zamyslieť sa nad podobou a účinnosťou participácie odbornej verejnosti pri správe krajiny.
Demokracia nemá byť iba volebným mechanizmom, ktorými sa istí jednotlivci, združení v politických subjektoch, dostanú k moci - k správe vecí verejných. Pre úroveň spravovania spoločnosti, pre úroveň vládnutia je kľúčový obsah a kvalita činnosti pri uplatňovaní zverenej moci, ako aj úroveň kvality odbornej starostlivosti pri príprave a realizácii riešení, ktorých cieľom má byť služba verejnosti. ...