Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Peter bol zakladajúcim členom nášho ochranárskeho snemu, ale ochranárom bol od študentských čias. Pamätám si, keď ako nádejný geológ bojoval za zachovanie prírodno-technickej pamiatky: lomu mariatálskych bridlíc, neskôr aj Sandbergu, ako aj ďalších vzácnych a ohrozených lokalít. Bolo to ešte niekedy začiatkom 80-tych rokov minulého storočia. Poznali sme sa zo školy, potom sme sa stali susedia, o niečo neskôr sme sa zaradili medzi aktívnych bratislavských ochranárov – on ako zakladateľ geologickej ZO-čky, ja ako šéf Základnej organizácie č. 6. Peter však stihol mať opletačky s bývalým režimom aj za iné – ešte viac politické, či rebelské – veci.
Vážim si to, že môžem vystúpiť na úvod tohto dôležitého podujatia. A obdivujem odvahu organizátorov a organizátoriek, že ma sem pozvali, hoci okrem divadelného priezviska a diváckeho obdivu nemám s divadlom takmer nič spoločné.
Keď som rozmýšľal o tom, ktoré divadelné hry na mňa dýchajú niečím, čo by sa dalo označiť ako ekologické, spontánne mi napadli dve: Čechovov Višňový sad a Ibsenov Nepriateľ ľudu. Tá prvá bola po prvý raz uvedená v r. 1904, druhá dokonca o 20 rokov skôr. Obe sú teda ešte staršie ako ja. A to už je čo povedať! Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že v súčasnosti sa hry s ekologickým zameraním, kontextom a podtextom nepíšu. Veď inak by sa nemohol konať ani tento ročník Novej drámy.
S pocitom veľkej radosti a zadosťučinenia sme prijali správu o zvolení Zuzany Čaputovej za prezidentku Slovenskej republiky. Zuzana sa v uplynulých týždňoch a mesiacoch stala nositeľkou nádeje, tvárou slušnejšieho, lepšieho a spravodlivejšieho Slovenska a celkovo prísľubom dlho očakávanej pozitívnej zmeny.
My – slovenskí ochranári a ochranárky – máme však dvojnásobný dôvod na radosť. Zuzana je totiž jednou z nás. Preslávil ju najmä dlhoročný a napokon úspešný zápas proti zdravotnej a environmentálnej hrozbe v podobe veľkokapacitnej pezinskej skládky a následne Goldmanova environmentálna cena globálneho významu. Ale ako advokátka a aktivistka sa Zuzana zaoberala aj viacerými inými problémami, týkajúcimi sa životného prostredia a environmentálnej spravodlivosti. Nie náhodou ju viaceré svetové médiá charakterizujú ako environmentálnu aktivistku.
Tesne pred parlamentnými voľbami v r. 2016 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívy a Slovenským ochranárskym snemom podrobne vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí, o ktorých sa na základe dlhodobých voličských preferencií dalo predpokladať, že uspejú vo voľbách 5. marca 2016. Konkrétne išlo o strany Smer-SD, SaS, OĽaNO-NOVA, SNS, KDH, Most-Híd, Sieť a SMK.
Tri roky po parlamentných voľbách sa predstavitelia Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a zároveň zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu - Ján Szöllös a Mikuláš Huba - obrátili na vedenie tých z vyššie uvedených strán a hnutí, ktoré v súčasnosti reálne pôsobia v slovenskom parlamente s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa plnenia environmentálnych záväzkov a sľubov, obsiahnutých v ich volebných programoch.
Na súrnu výzvu S-O-S Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje z februára t. r. zareagoval minister životného prostredia László Sólymos. Výzva upozorňuje na neprijateľnosť zrušenia Správy CHKO Dunajské luhy a celkovo slabú činnosť Štátnej ochrany prírody SR i celého rezortu v oblasti ochrany prírody, ako aj na nekomunikáciu ministerstva životného prostredia v súvislosti s podnetmi S-O-S. Nižšie prinášame odpoveď ministra a následnú reakciu S-O-S.
Začiatkom februára t. r. sme rozoslali súrnu výzvu kompetentným v súvislosti so zrušením Správy CHKO Dunajské luhy a nedostatočnou ochranou prírody Podunajska, resp. činnosťou Štátnej ochrany prírody SR pod názvom Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje. Na našu výzvu zareagoval aj zástupca Európskej komisie - vedúci oddelenia Presadzovania práva v oblasti životného prostredia Generálneho riaditeľstva Životné prostredie (DG ENV) Paul Speight. Prinášame jeho odpoveď aj našu následnú reakciu.
Zástupcovia viacerých občianskych iniciatív dnes odovzdali na Úrade vlády SR verejnú výzvu na odvolanie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej. Výzvu občianskej iniciatívy MY SME LES pod názvom A DOSŤ! pani ministerka podpísalo viac ako 41 000 občanov a podporili ju viaceré mimovládne organizácie spolu s Iniciatívou poľnohospodárov a predstaviteľmi lesníckej výzvy Odmietame.
Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujú signatári verejnej výzvy ako vážne zlyhanie. “Sme sklamaní, nahnevaní a nechceme už ďalej tolerovať súčasný stav,” uvádza sa vo výzve. Dôrazne preto žiadajú predsedu vlády SR, aby inicioval odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky.
Vážený pán predseda vlády,
predkladáme Vám verejnú výzvu občanov A DOSŤ! pani ministerka, ktorú do dnešného dňa podporilo 41 259 nespokojných občanov Slovenskej republiky. Táto výzva - vrátane zoznamu jej signatárov a signatárok - je verejne dostupná v elektronickej forme na webovej stránke občianskej iniciatívy MY SME LES.
Znenie výzvy je nasledovné:
“Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujeme my občania Slovenskej republiky ako vážne zlyhanie. Situácia v našej krajine sa stále zhoršuje a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny.
Pozdravujem vás, milí mladí priatelia a priateľky a ďakujem za pozvanie!
Ako správny profesor by som sa mal vlastne hnevať, že nie ste v škole. Ale ja som naopak rád, že dnes v škole nie ste a že ste tu. Tým nechcem povedať, že škola je zbytočná vec. Mala by byť jedným z hlavných zdrojov poznania. A bez poznania sa nedá účinne čeliť ani hrozbe, kvôli ktorej tu dnes sme.
Ale to, že ste sa takto rozhodli vyjadriť svoje znepokojenie z laxnosti nás, dospelákov, je podľa mňa dôležitejšie, ako tých pár vymeškaných hodín. Veď hrozba, ktorej čelíme, je vari najväčšia spomedzi tých, pred ktorými ľudstvo dosiaľ stálo. A čakať so založenými rukami, čo sa bude diať, by bolo trestuhodným hazardom s budúcnosťou nás i našich detí.