Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.
Lavíny bilancovania sa na nás na prelome rokov valia zo všetkých strán ako masy snehu z tatranských vrcholov. A tak som si pôvodne myslel, že Vás toho bilancovania tentoraz ušetrím. Ale neušetrím. Vyprovokoval ma k tomu každoročný záslužný počin Juraja Rizmana (zvaného Rizo), ktorý nám pravidelne o takomto čase nastavuje zrkadlo našej mediálnej viditeľnosti. Či už kolektívnej, v rovine jednotlivých organizácií, iniciatív, kampaní..., alebo viditeľnosti (a počuteľnosti) individuálnej, ako konkrétnych environmentalistov, aktivistov a aktivistiek na poli ochranárskom. Rizovo hodnotenie je nižšie, takže si ho môžete detailne preštudovať.
Začnem, ak dovolíte, spomienkou. Pred dvadsiatimi rokmi som mal jedinečnú možnosť prebrázdiť od východného pobrežia po západné a od kanadských hraníc po mexické a späť Spojené štáty americké. A často som nachádzal pod povrchom súčasnej Ameriky, predstavujúcej symbol technologického rozvoja, ale pre mnohých aj komercie a možno aj dekadencie, akýsi nenápadný, ale vytrvalo prúdiaci ponorný tok inej Ameriky. Ameriky ochranára Johna Muira, ktorý bol práve vtedy vyhlásený za najdôležitejšieho občana Kalifornie v celom 20. storočí, Ameriky (eko)mysliteľov typu Henryho Davida Thoreaua či Walta Whitmana, Ameriky zanietených pracovníkov, podporovateľov a návštevníkov tamojších národných parkov až po Ameriku aktívnych ochranárov a ekologických aktivistov nedávnej minulosti i súčasnosti. Mal som ich možnosť stretnúť stovky a bol to zážitok, na aké sa nezabúda.
Nie je pre mňa jednoduché písať o významnom diele amerického mysliteľa, spisovateľa, filozofa a jedného z prvých protagonistov divokej prírody Ralpha Walda Emersona. Od vzniku knihy Príroda uplynulo takmer dvesto rokov. Pri jej čítaní som sa preto snažil vnímať tento časový odstup a vžiť sa do autorovho sveta. Toto dielo je predovšetkým filozofickým textom, v ktorom sa Emerson zamýšľa nad „konečným účelom prírody“. Jeho pochopenie je preto vždy závislé od čitateľovej interpretácie.
V reakcii na väzobné zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace po ich proteste v nováckej bani sme otvoreným listom pred dvomi týždňami vyzvali kompetentných na ich okamžité prepustenie a urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Od slovenskej exekutívy sme zatiaľ dostali jedinú reakciu: predseda vlády sa alibisticky zbavil svojej časti zodpovednosti a odstúpil nás list ministrovi hospodárstva :-(
Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o:
Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.
Osobnosti zo Slovenského ochranárskeho snemu konštatujú, že zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace je bezprecedentné a nezmyselné. Pri nenásilnej akcii nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).
Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny
V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.