Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Juraj Melichár napísal začiatkom júna pre portál EURACTIV.sk komentár k prvej verzii Národného integrovaného energetického a klimatického plánu - článok s názvom Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou nájdete tu...
V polovici augusta vyšiel v SME zásadný rozhovoru s členkou S-O-S Ing. Alenou Trančíkovou, ktorý popisuje ohrozenie zdrojov pitnej vody pri Bratislave, pripájame jeho sken...
Výzva S-O-S primátorom/primátorkám a starostom/starostkám slovenských miest a obcí
Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny je v mestách nevyhnutné koncepčne prehodnotiť spôsoby kosenia zelených plôch. Ich časté a intenzívne kosenie už ohrozuje zdravie obyvateľov miest. Kosiť preto treba premyslene a s ohľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Nižšia frekvencia kosenia tiež môže prispieť k ekonomickej úspore.
Zmena prístupu k úprave trávnatých plôch je nevyhnutná
Pobyt v mestách býva v horúcich letných dňoch priam neznesiteľný. Zastavané plochy, budovy, cesty, parkoviská cez deň fungujú ako akumulátory tepla. Naakumulované teplo sa v noci pozvoľna vyžaruje do okolitého prostredia.
S potešením sledujeme, že téma klimatickej zmeny – donedávna u nás obchádzaná a bagatelizovaná – sa dostáva do väčšej pozornosti médií a politikov a stáva sa konečne predmetom verejnej diskusie. Zároveň s tým sa však objavujú aj mediálne výstupy, vyjadrenia alebo články, ktoré o tejto závažnej téme šíria dezinformácie a konšpiračné teórie –, či už z nevedomosti, alebo preto, že ich vytvárajú určité záujmové skupiny so zámerom relativizovať a spochybňovať výsledky dlhoročného vedeckého výskumu v tejto oblasti. Šírenie dezinformácií má za cieľ diskreditovať aj vedcov, ktorí údajne finančne profitujú z tzv. klimatického priemyslu. Zväčša ide o nepodložené a zavádzajúce informácie, ktoré sú v rozpore s novinárskou etikou.
Vychádzajúc zo skúsenosti človeka, ktorý mal to šťastie, že bol takmer 30 rokov Zuzkiným súputníkom v časti jej života, môžem povedať, že ju poznám takto: Jej korene sú hlboko zapustené v Pezinku. Vyrastala v priateľskom životnom prostredí záhrady rodinného domu, medzi vinohradmi a lesmi z jednej strany a priemyselnými závodmi s obrovským smetiskom z druhej stany.
Na ochranárskom stretnutí 6. júna v Horskom parku v Bratislave sa zišlo viac ako 20 členov a členiek S-O-S, šesť ambasádorov a ambasádoriek životného prostredia a pár desiatok ďalších vzácnych priateľov - ochranárov a ochranárok (prípadne ich detí). Súčasťou podujatia bolo okrem iného vyhlásenie a udelenie ceny Ambasádorka životného prostredia 2019 novej prezidentke SR Zuzane Čaputovej, za jej dlhoročný prínos k ochrane životného prostredia v právnej oblasti, osobitne v prípade pezinskej skládky odpadu. Cenu vytvoril známy výtvarník Fero Guldan. Za pani Čaputovú, ktorá nemohla prísť, ju prevzal jej poradca, environmentalista Juraj Rizman.
Symbolicky práve na Svetový deň životného prostredia adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S) výzvu víťazom eurovolieb, vláde a európskym inštitúciám s názvom: Slovensko i celá Európska únia musia byť po eurovoľbách zelenšie (je čas na proaktívnu environmentálnu politiku). V úvode výzvy sa konštatuje, že napriek pocitu frustrácie z toho, že do Európskeho parlamentu (EP) sa dostanú aj dvaja zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, signatári a signatárky výzvy vnímajú výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku v zásade pozitívne. Teší ich okrem iného aj to, že voľby vyhral výrazne proeurópsky subjekt s citeľnou prítomnosťou environmentálnych tém vo svojom programe, v rámci ktorého po prvý raz v histórii nášho členstva v EÚ uspeli aj dvaja environmentalisti.
Ani ochranárom nie je jedno, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente
O niekoľko dní si budeme voliť tých a tie, ktorí/é nás nasledujúcich päť rokov budú zastupovať v Európskom parlamente.
V prvom rade by sme mali v týchto voľbách odčiniť hanbu, ktorú sme pred piatimi rokmi utŕžili našou rekordne nízkou volebnou účasťou. Tá pritom nebola prejavom nášho nadmerného euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej. Naša predchádzajúca 87-percentná volebná neúčasť bola teda len prejavom podcenenia rastúceho významu, ktorý európske inštitúcie majú. Áno, aj vo vzťahu k prírode, krajine, klíme, vode, ovzdušiu či zdraviu nás všetkých.
Päťnásť dole uvedených občianskych organizácií a iniciatív a 37 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu podporuje zavedenie novej parkovacej politiky v Bratislave. Podľa nich ide konečne o systémový krok, ktorý sa snaží obmedziť individuálnu automobilovú dopravu v meste. To má hneď niekoľko pozitívnych dopadov na zdravie a životné prostredie obyvateľov.
„Nová parkovacia politika Bratislavy môže priniesť obyvateľom v prvom rade čistejšie ovzdušie a nižšie emisie CO2. To znamená menej chorých detí aj dospelých. Má šancu prispieť k stabilizácii klímy a ľuďom priniesť vyššiu bezpečnosť pohybu, možnosť lepšie využiť verejný priestor a zdravší životný štýl,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.