VÝZVA: Slovensko i celá EÚ musia byť po eurovoľbách zelenšie

Je čas na proaktívnu environmentálnu politiku

Symbolicky práve na Svetový deň životného prostredia adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S) výzvu víťazom eurovolieb, vláde a európskym inštitúciám s názvom: Slovensko i celá Európska únia musia byť po eurovoľbách zelenšie (je čas na proaktívnu environmentálnu politiku). V úvode výzvy sa konštatuje, že napriek pocitu frustrácie z toho, že do Európskeho parlamentu (EP) sa dostanú aj dvaja zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, signatári a signatárky výzvy vnímajú výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku v zásade pozitívne. Teší ich okrem iného aj to, že voľby vyhral výrazne proeurópsky subjekt s citeľnou prítomnosťou environmentálnych tém vo svojom programe, v rámci ktorého po prvý raz v histórii nášho členstva v EÚ uspeli aj dvaja environmentalisti.

Ochranári si však všímajú aj celoeurópsky kontext nedávnych eurovolieb a konštatujú, že po tom, ako sa na vrchol problémov a výziev, vnímaných občanmi Európskej únie, dostala klíma a životné prostredie a po tom, ako sa v eurovoľbách rozhodlo, že EP citeľne ozelenie, je namieste, aby aj od nás zaznela požiadavka na zásadné ozelenenie Európskej komisie a ďalších európskych inštitúcií.

Ako sa ďalej uvádza vo výzve: „Je neprípustné, aby Slovensko bolo naďalej súčasťou „skanzenu“ predpotopných názorov a „riešení“ environmentálnych problémov. Je najvyšší čas, aby aj ono, po vzore viacerých iných veľkostne porovnateľných európskych štátov, začalo konečne robiť pozitívnu a perspektívnu proaktívnu environmentálnu politiku: v prvom rade doma, ale zároveň i na celoeurópskej a globálnej úrovni. Netvrdíme, že všetko, čo sa u nás v tejto oblasti robí, je zlé. Ale sme zásadne proti tomu, aby sme boli na medzinárodnej scéne naďalej vnímaní ako zápecníci, brzda pozitívnych environmentálnych reforiem, „lídri“ v brutálnej likvidácii prírody a krajiny (najmä lesov, voľne rastúcej zelene, pôd a riek), outsideri v nakladaní s odpadmi či vo sfére štátnej environmentálne výchovy, vzdelávania a osvety, bezohľadní znečisťovatelia zásob podzemných vôd a podporovatelia škodlivých – neudržateľných vývojových trajektórií typu stratovej ťažby a spaľovania nekvalitného a toxického hnedého uhlia na hornej Nitre. Pripomíname, že takéto správanie sa štátu a časti verejnosti je okrem iného aj v absolútnom protiklade k tomu, že iniciátormi a hýbateľmi pozitívnych spoločenských zmien pred 30 rokmi boli na Slovensku práve ochranári.“

Prvým signálom zmeny by v zmysle výzvy S-O-S mohlo byť, aby Slovensko za šéfa a členov/členky Európskej komisie navrhlo environmentálne skutočne vzdelaných a uvedomelých ľudí a za eurokomisárov/ky pre životné prostredie a klímu presadzovalo kompetentných a dôveryhodných environmentalistov. Aj keď je to v prvom rade v kompetencii vlády, logicky by takúto požiadavku mohli a mali presadzovať aj novozvolení poslanci a poslankyne.

Signatári a signatárky výzvy sa zároveň obracajú aj na európske inštitúcie, ktoré sa budú nanovo kreovať po týchto eurovoľbách. Žiadajú a vyzývajú ich, aby podstatne sprísnili dohľad nad tým, ako sa členské štáty EÚ – vrátane Slovenska – (ne)starajú o svoje a zároveň európske hodnoty prírody, krajiny, kultúrneho dedičstva a celkovo životného prostredia na svojom území: v rovine inštitucionálnej, výchovno-vzdelávacej, legislatívnej, dotačnej, inšpekčnej, hodnotiacej i donucovacej, vrátane účinného sankčného postihu vinníkov. V tomto smere je podľa nich nevyhnutné zásadne zmeniť viaceré dosiaľ používané prístupy a mechanizmy, pričom absurdné prideľovanie eurofondov (aj) na činnosti poškodzujúce prírodu a životné prostredie sú len príslovečnou špičkou ľadovca v kontexte týchto nevyhnutných zmien.

Pre viac info: Mikuláš Huba - mikulas.huba2@gmail.com