Mediálna bilancia 2018

Lavíny bilancovania sa na nás na prelome rokov valia zo všetkých strán ako masy snehu z tatranských vrcholov. A tak som si pôvodne myslel, že Vás toho bilancovania tentoraz ušetrím. Ale neušetrím. Vyprovokoval ma k tomu každoročný záslužný počin Juraja Rizmana (zvaného Rizo), ktorý nám pravidelne o takomto čase nastavuje zrkadlo našej mediálnej viditeľnosti. Či už kolektívnej, v rovine jednotlivých organizácií, iniciatív, kampaní..., alebo viditeľnosti (a počuteľnosti) individuálnej, ako konkrétnych environmentalistov, aktivistov a aktivistiek na poli ochranárskom. Rizovo hodnotenie je nižšie, takže si ho môžete detailne preštudovať.

Najskôr k tomu jednoduchšiemu: ako sme v tomto hodnotení obstáli ako Slovenský ochranársky snem? So 127 evidovanými mediálnymi ohlasmi sme skončili kdesi v strede spomedzi 31 hodnotených – mediálne najviac reflektovaných – subjektov, podľa očakávania ďaleko za medzinárodne renomovaným Greenpeace či dlhoročne budovanou značkou Via Iuris. Nemáme teda dôvod otvárať šampanské, ale nie je to ani žiadna tragédia. Najmä keď si všimneme iný údaj z tej istej tabuľky, a tým je nárast oproti predchádzajúcemu roku: + 86 mediálnych výstupov, čiže o viac ako 150 % (väčší relatívny nárast zaznamenalo len OZ Za našu vodu: z 0 na 104 a CEPTA: zo 66 na 209).

Pritom počet našich aktivít sa nijako dramaticky nezvýšil. Tak prečo ten výrazný nárast?

Vidím tieto dôvody našej zvýšenej mediálnej viditeľnosti (a počuteľnosti):

• viac sme sa venovali témam, ktoré intenzívne rezonovali v celospoločenskom diskurze,
• stávame sa viac a viac „zavedenou značkou“ – novinári a novinárky sa pomaly učia, čo od nás čakať môžu a čo nie,
• celkovo sa zlepšila naša spolupráca s médiami.

A prečo nie sme mediálne úspešnejší? Príčin je určite viacero. Uvediem len niektoré:

• ako už bolo spomenuté, nie sme desaťročia pôsobiacou organizáciou s medzinárodným renomé, ako napr. Greenpeace či WWF, ale ani všeobecne známou „firmou“ na spôsob Via Iuris či VLK (vlastne ani nie sme organizáciou či iniciatívou, ale voľným združením jednotlivcov, čo má svoje výhody, ale aj nevýhody – najmä vo vystupovaní smerom navonok, o. i. aj k médiám). S tým súvisí aj skutočnosť, že neorganizujeme tlačové konferencie, nedokážeme sa tak operatívne vyjadriť ako viac centralizované MVO a pod.,
• na rozdiel od kľúčových ochranárskym mimovládok nemáme človeka, ktorý by mal spoluprácu s médiami v popise práce,
• veľká väčšina našich členov a členiek sa verejne neidentifikuje s S-O-S, ale so svojou

• materskou organizáciou a nepovažuje za potrebné dať na známosť, že je aj členom/členkou S-O-S.

A teraz k tomu zložitejšiemu, ale pre nás, ako pre zoskupenie jednotlivcov, zaujímavejšiemu: individuálnemu hodnoteniu. V prvom rade sa mi zdá, že viacero členov a členiek S-O-S sa v hodnotení neobjavilo, hoci sú mediálne známi. Nemyslím len umelcov-ochranárov, ako sú

napr. svetoznámy eko-výtvarník a aktivista Rudo Sikora, patrónka kampaní Za živé rieky a Tú vodu nepi! Zuzka Kronerová, či dlhoroční ochranári-umelci Zuzka Homolová, Fero Guldan, Samo Smetana, Juro Nvota či Tono Popovič, umelec, kazateľ a teo-eko-mysliteľ Daniel Pastirčák, podporovateľka ochranárov Vierka Dubačová, environmentálne citlivý novinár a spisovateľ Márius Kopcsay, elitná ekožurnalistka Katka Začková, mediálne aktívny lesník-ochranár Jano Mičovský či advokátka a ochranárka Eva Kováčechová. Podobne nemám na mysli len plejádu vedcov-environmentalistov v našich radoch, ale aj ľudí, ktorí sú ochranármi, resp. environmentalistami takpovediac na plný úväzok, ako je napr. Andy Popovič, Janči Dobšovič, manželia Szabóovci, Elena Fatulová, Jano Kadlečík, Lydka Priehodová, Ľuba Krištofová, Klaudia Medalová, Ľudo Vašš, Marcel Uhrin, Marcel Zajac, Zuzka a Kristína Hudekovie a ďalší/ďalšie naši členovia/členky, ktorých/é v médiách registrujem pomerne často. Aj keď „tvrdými dátami“ – na rozdiel od Riza – nedisponujem.

Ale aj v takejto „okyptenej zostave“ sa medzi najcitovanejšími v kategórii environmentalisti vyskytuje 19 (mínus Juraj Mesík, ktorý sa v jeseni 2018 členstva vzdal) a v kategórii politici, úradníci a pod. ďalších 9 členov a členiek S-O-S.

V prvej zo spomenutých kategórií sme obsadili prvých päť miest s impozantným súčtom 1311 mediálnych ohlasov a v druhej kategórii sa v prvej desiatke nachádza päť členov a členiek S-O-S so súčtom 2661 ohlasov.

Celkovo som len pri tých menách, ktoré Rizo registroval a predstavujú členov/členky S-O-S, zaznamenal 5262 mediálnych ohlasov. Pre porovnanie, je to nekonečne viac, ako má napr. „top-manažment“ ministerstva životného prostredia dohromady.

Na záver sa chcem ešte raz poďakovať Rizovi za obetavú prácu a Vám všetkým, či už ste sa v tabuľke najcitovanejších environmentalistov za uplynulý rok objavili, alebo nie. A napokon skromné, realistické a zároveň nesamozrejmé prianie: kiež by sme boli v tomto roku aspoň takí/é úspešní/é, ako v tom minulom.

S PF´2019,

Maňo Huba

* * * *

Prehľad mediálnych výsledkov slovenských enviro organizácií, iniciatív a kľúčových projektov/kampaní v roku 2018 (údaj v zátvorke je rozdiel oproti roku 2017):