Výzva S-O-S k situácii na hornej Nitre

Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o: 

  1. Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
  2. Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
  3. Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.

Existuje na to viacero závažných dôvodov:

1. Baňa Nováky nie je všeobecne prospešné zariadenie
Obviniť aktivistky a aktivistov z poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia je absurdné. Pri nenásilnej akcii Greenpeace nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy HBP.[1] Ich zadržiavanie je bezprecedentné a nezmyselné.

2. Spaľovanie uhlia je preukázateľne škodlivé pre ľudské zdravie a klímu
Vedci z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu nás upozorňujú, že máme len niekoľko rokov na to, aby sme zabránili katastrofickej zmene klímy.[2]  V prvom rade potrebujeme znížiť spotrebu uhlia na nulu, pretože ide o klimaticky najhoršie palivo. V roku 2015 až 18 percent emisií skleníkových plynov v EÚ vyšlo z komínov 284 uhoľných elektrární.[3]
V marci 2018 HBP tiež znečistili rybársky revír „Ťakov potok“, za čo tejto súkromnej firme hrozí pokuta až do výšky 165 tisíc eur.[4]
Minister životného prostredia informoval, že dosiahnutá úroveň emisií oxidu siričitého počas „prevádzkového pokusu“ v elektrárni Nováky (ENO) prekračovala emisný limit desaťnásobne.[5] ENO musí odoberať domáce uhlie od HBP.

3. Spaľovanie uhlia zapríčiňuje predčasné úmrtia, astmu u detí a chronickú bronchitídu
Európsky register znečisťujúcich látok upozorňuje na celkovo 53 škodlivín, ktorými uhoľné elektrárne kontaminujú vzduch, vodu a pôdu.[6] V roku 2015 zomrelo predčasne až 19 500 ľudí v súvise s dopadmi činnosti uhoľných elektrární v EÚ.
Znečistenie ovzdušia predstavuje podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) jeden z najrizikovejších vplyvov na naše zdravie. Slovenská republika má už niekoľko rokov problémy splniť záväzky týkajúce sa kvality ovzdušia, najmä kvôli doprave, energetike a inému priemyslu. Kotly elektrárne Nováky sa dlhodobo umiestňujú medzi najhoršími najmä pri vypúšťaní oxidov síry a oxidov dusíka.[7] Spaľovanie uhlia spôsobuje predčasné úmrtia a ochorenia ako chronická bronchitída alebo astma u detí.

4. Elektrina z uhlia súkromnej firmy HBP je dvakrát drahšia
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ SR) ukončil vyšetrovanie v oblasti výroby elektriny z hnedého uhlia s konštatovaním, že cena elektriny vyrobenej z domáceho uhlia je za posledné roky viac ako dvojnásobná voči trhovej cene elektriny, určenej ako ročný priemer spotovej ceny elektriny na trhu a bez podpory, resp. dotačných mechanizmov by na trhu bola nepredajná.[8] Slovenské domácnosti platia najväčšiu časť svojich príjmov za energie zo všetkých krajín EÚ.[9] Na energie dávame až 14,5 percenta príjmov. U nízkopríjmových skupín je to viac ako pätina. Uhlie súkromnej firmy HBP znižuje tiež konkurencieschopnosť všetkých ostatných podnikov na Slovensku.

5. Prepojenia Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) na verejné inštitúcie sú veľmi znepokojujúce
V médiách sa objavila informácie, že HBP prepláca služby človeku z Hlavného banského úradu.[10] Problémom je, že Hlavný banský úrad vykonáva hlavný dozor nad HBP.
V neposlednom rade stojí za pozornosť potenciálny konflikt záujmov Ing. Rastislava Januščáka, ktorý je predsedom dozornej rady HBP a zároveň členom dozornej rady SEPS.[11] Ministerstvo hospodárstva SR totiž podmieňuje dotovanie elektrárne Nováky do roku 2023 bezpečnosťou elektrickej sústavy, ktorú má na starosti SEPS.[12] Podkladové údaje, na základe ktorých by to bolo možné objektívne posúdiť, nie sú verejnosti k dispozícii.

6. Štúdia Spoločného výskumného centra Európskej komisie odhadla celkový spoločenský prínos útlmu elektrárne Nováky (ENO) a uhoľných baní v roku 2023 na minimálne 160 až 170 mil. eur už v prvom roku po ukončení prevádzky.[13]

7. Útlmom v roku 2021 zmiernime nedostatok pracovnej sily
Na Slovensku je závažným problémom nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a my dotujeme nerentabilnú ťažbu najviac znečisťujúceho paliva najmä pre udržanie 2 000 banských pracovných miest (nie 4 000, ani 11 000).[14]
Aj zamestnávatelia na hornej Nitre majú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Útlm ťažby uhlia do roku 2021 bude najlepším riešením pre zdravie a prácu ľudí a budúcnosť hornej Nitry. Historicky najnižšia nezamestnanosť[15] vytvára ideálne predpoklady pre spravodlivú transformáciu regiónu.

8. Európska komisia vedie konanie o posúdení prípadnej nedovolenej štátnej pomoci pre Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) cez Slovenské elektrárne (SE) pod č. SA.38372.[16] Prípadné rozhodnutie o neoprávnenosti štátnej pomoci (či už voči výrobcovi elektriny spaľujúcemu domáce uhlie, alebo voči samotnému navrhovateľovi zámeru ťažby v 12. ťažobnom poli) bude mať v zmysle európskej legislatívy závažné následky na možnosť ďalšieho využívania uhlia na výrobu elektriny.

Za zváženie našej výzvy Vám vopred ďakujeme.

S pozdravom,

členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu

Ing. Juraj Melichár

 

Na vedomie:

  • Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
  • Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
  • Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
  • Prezident Slovenskej republiky
  • Verejná ochrankyňa práv
  • Výbor NR SR pre pôdohospodárstva a životné prostredie
  • Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
  • Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
 

[16] "Brusel rieši sťažnosť Mimovládky na dotovanie slovenského uhlia." Energia.sk. N.p., n.d. Web. 29 May 2017. <http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/brusel-riesi-staz...