Články

Rozhovor s Mikulášom Hubom o procese prijímania a výslednom obsahu zákona o ochrane prírody a krajiny.

Jedenásteho februára 1941 prišiel na svet spisovateľ, redaktor, organizátor alternatívneho kultúrneho života, neúnavný generátor humorných i smutno-smiešnych situácií, bojovník proti pokrytectvu, fanfarón, grandiózny recesista, hubár, turista, orientačný bežec, priateľ horolezcov, ochranár, obetavý sponzor všetkého pozitívneho a hlavne verný priateľ, ktorý by sa bol s vami podelil o poslednú košeľu - Vlado Bednár.

„Konkrétne Vás chcem požiadať o približne jednu A4 textu, v ktorom by ste zahrnuli odpovede na nasledovné otázky:
-v akom svete žijem (od osobného, cez slovenský až po ten celosvetový)?
-čomu/komu v ňom verím a dôverujem a prečo?
-čo by som zmenil, aby bol lepší(v sebe, myšlienkach, politike, ostatných..)?
-čo už som spravil/ robím, aby bol lepší?

Váš sused chce stavať, no úradník – podľa ľubovôle a blahovôle – vám nemusí priznať postavenie účastníka stavebného konania. Podľa jeho uváženia môžete byť totiž dotknutý iba „dočasným vplyvom“, napr. stavebnými prácami pri výstavbe... V niektorých prípadoch vás dokonca zákon ako suseda vylučuje z konania. Môže sa tak stať, že v tesnom susedstve vám vyrastie stavba alebo cesta, ktorá vám bude silne prekážať a strpčovať život – no vy k jej výstavbe (počas úradného konania podľa stavebného zákona) vôbec nebudete môcť vzniesť vecné námietky...