Darček od MŽP, ktorý z 95% vychádza v ústrety iným, ako ochrancom prírody

Red.: Ty si bol v tíme, ktorý pripravoval v rokoch 2011 – 2012 predošlú zásadnú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Za éry ktorých ministrov ŽP táto práca prebiehala? Akým procesom táto novela vznikala? Prečo táto novela nebola dokončená, prečo nebola posunutá do NR SR?

Bolo to ešte za ministrovania Józsefa Nagy.  Ale so mnou to bolo celé trochu zložitejšie. Ja som totiž od začiatku svoju účasť na práci tohto tímu podmieňoval analýzou toho, čo je v súčasnom zákone také zlé, že to treba bezpodmienečne zmeniť a bol som skeptický voči príprave úplne nového zákona v čase, keď ani vo vláde ani v parlamente (okrem Martina Fecka) nesedel žiadny ochranár. Skôr som podporoval tzv. malú novelu vo veciach, kde je to nevyhnutné. Zároveň som žiadal klásť väčší dôraz na ochranu krajiny, keď už to má byť zákon o ochrane prírody a krajiny. Ale najmä, keď tu máme celý rad nesplnených záväzkov, napríklad voči Európskemu dohovoru o krajine. Nikdy som však uspokojivé odpovede na moje otázky nedostal. Moja opatrnosť vychádzala najmä z toho, že keď sa v roku 2002 prijímal teraz novelizovaný zákon, kulminovalo naše úsilie o vstup do Európskej únie a snažili sme sa ukázať v tom najlepšom svetle. Miklos toho vedel o prírode a krajine oveľa viac ako Nagy a ministerstvo a ŠOP boli celkovo v lepšom stave. Tie doby sú dávno preč a ani predchádzajúca vláda a parlament, počas „pontifikátu“ ktorých sa mal nový zákon prijať, neboli pre mňa zárukou toho, že nový zákon bude lepší, ako starý. Skrátka, necítil som garancie, že to dopadne dobre. Navyše, v časoch prvej Ficovej vlády, a najmä počas bašovania nominantov SNS v rezorte, boli z neho „odídení“ mnohí schopní ľudia, čo sa odvtedy nepodarilo napraviť, a tak schopnosť MŽP pripraviť lepší zákon ako bol ten z r. 2002, bola nepravdepodobná.  A to aj v hypotetickom prípade, že by bola „politická vôľa“ urobiť skutočne dobrý zákon. Ale kedy tu takáto vôľa naposledy bola?

Red.: Prečo terajšie vedenie MŽP išlo od nuly? Aký bol dôvod nedopracovať už takmer hotovú a participatívne pripravenú novelu ZOPK?

Áno, čo sa týka participatívneho prístupu, bolo predchádzajúce vedenie MŽP ústretovejšie, ako to súčasné. Určite je škoda, že niektoré veci, pri ktorých sa dosiahol konsenzus, sa do súčasnej novely nedostali, a naopak, dostali sa tam niektoré nezmysly, voči ktorým mimovládky a experti jednoznačne protestovali a protestujú.

Red.: Boli k príprave teraz schválenej novely ZOPK prizvaní členovia pôvodného tímu spracovateľov zákona? Ďalší odborníci? Mimovládne organizácie? Vedenie MŽP sa pýši, že proces prijímania novely ZOPK prebiehal mimoriadne participatívne - teda s vysokým zapojením diskutujúcej verejnosti, nad rámec legislatívnych povinností predkladateľa zákona. Podľa rétoriky vedenia MŽP SR by sa skoro zdalo, že najmä mimovládne organizácie boli spolutvorcami novely ZOPK. Je to pravda? Prečo je potom zo strany niektorých mimovládnych organizácií podaná žaloba na súd, resp. sťažnosť na Európsku komisiu, pretože novela nezodpovedá napríklad európskej smernici o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín? To by sa predsa v mimoriadne participatívnom procese (ako ho označuje MŽP) nemohlo stať!

Aj keď malo ísť o vzorový postup, určite takým nebol. Od autorov hromadnej pripomienky MVO a expertov k návrhu zákona, ktorú podporilo viac ako 9000 občanov viem, že MŽP akceptovalo len cca ? pripomienok, aj to nie tých podstatných. Nespokojnosť vyslovili aj s procesnou stránkou prerokovania pripomienok a následným procesom zo strany MŽP a vlády. To len predstavitelia rezortu dookola opakujú, ako bol celý proces participatívny a vysoko nadštandardný. Žiaľ, nie je to pravda. Na podrobnosti by sa však bolo lepšie opýtať tých, ktorí pri rokovaniach zastupovali mimovládky.

Red.: Samotný proces prijímania zákona v Národnej rade SR - či už vo Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie alebo v pléne - prebiehal štandardne? Bolo cítiť vplyv lobistických skupín? Akých a ako? Ako to v konečnom dôsledku malo vplyv na podobu prijatého ZOPK?

Áno, proces prijímania návrhu zákona v našom výbore prebiehal „štandardne“. Ale v zmysle nešťastného „štandardu“, podľa ktorého poslanci za vládnu stranu, ktorí majú vo výbore väčšinu, podporujú všetko, čo príde z vlády a hlasujú proti všetkému, s čím príde opozícia. A to napriek tomu, že minister, štátny tajomník i niektorí poslanci za Smer–SD vopred avizovali, že v tomto prípade sú prístupní rokovaniu a zmenám. V praxi sa to nepotvrdilo. Nóvum bolo napokon len to, že do procesu sa svojimi pripomienkami a odporúčanými zmenami sa zapojili aj členovia a členky nestraníckej poradnej komisie pre ochranu prírody a krajiny pri našom výbore. Z ich pripomienok sa pár drobností akceptovalo. Niečo z našich pripomienok si osvojili poslanci zo Smeru.  Nič podstatné, snáď okrem zákazu prenajímať jaskyne a úpravy kompetencií ŠOP sa však v pôvodnom návrhu nezmenilo a nezlepšilo, a to napriek 4-hodinovej diskusii v prvom čítaní a 5-hodinovej diskusii v druhom čítaní k návrhu zákona.

Red.: Ty si spolu s kolegami Mičovským a Feckom predkladal značný počet pozmeňovacích návrhov k predloženej novele. Koľko ich celkom bolo a koľko z nich sa podarilo presadiť?

Máš pravdu. Najskôr som však v prvom i druhom čítaní navrhol, aby NR SR návrh zákona vrátila predkladateľovi.  Svoj návrh som zdôvodnil najmä nasledujúcimi okruhmi dôvodov:

1. Popri niektorých pozitívnych zámeroch návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, resp. ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale zhoršujú.

2. Návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody mal obsahovať.

3. Nielen v čase pred medzirezortným pripomienkovým konaním a prvým čítaním v národnej rade, ale aj po prvom čítaní prišli k návrhu zákona desiatky zásadných pripomienok z prostredia nezávislých expertov (len ja som ich zaregistroval okolo 120), čo samo o sebe považujem za dostatočný dôvod na to, aby predkladateľ svoj návrh stiahol.

4. Návrh zákona, napriek tomu, že podľa názvu ide o zákon o ochrane prírody a krajiny, sa ochranou krajiny de facto nezaoberá, dokonca cieľ ochrany charakteristického vzhľadu krajiny predkladatelia navrhujú z účelu zákona vypustiť. To všetko s odôvodnením, že niekedy v budúcnosti bude (snáď) prijatý špeciálny zákon o ochrane krajiny. S tým v žiadnom prípade nemožno súhlasiť, lebo by tak vzniklo právne vákuum. Pritom  chrániť a udržateľne manažovať všetky typy krajiny nás zaväzuje napríklad Európsky dohovor o krajine, ktorého sme zmluvnou stranou už celých osem rokov.

5. Niektoré ustanovenia v návrhu zákona nezodpovedajú smernici o biotopoch, ale v súčasnosti platný nesúlad nielenže neodstraňujú, ale ho v niektorých prípadoch ešte prehlbujú.

6. Návrh zákona nebol predložený spoločne s príslušnými vykonávacími vyhláškami, čo nám de facto bráni v jeho skutočne kompetentnom a serióznom posúdení, čo je o.i. v rozpore aj s legislatívnymi pravidlami vlády.

7. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania (vrátane nakladania s pripomienkami odbornej i laickej verejnosti) vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu, ktoré by samy o sebe mali byť dôvodom na to, aby sa tento proces anuloval a proces pripomienkovania sa vrátil na svoj začiatok.

8. Predkladateľ dostatočne nevyužil čas medzi prvým a druhým čítaním na zapracovanie oprávnených pripomienok, cieľom ktorých bolo zlepšiť dikciu viacerých ustanovení navrhovaného zákona.

Následne sme predložili tri skupiny pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Celkovo nám trvalo viac ako tri hodiny, kým sme ich všetky predniesli a zdôvodnili.  Martin Fecko prezentoval najmä naše požiadavky na posilnenie právomocí stráže prírody. Ján Mičovský sa snažil čiastočne eliminovať pretrvávajúce kompetenčné spory medzi ochranármi a lesníkmi. Ostatné pripomienky a návrhy týkajúce sa najväčších nedostatkov zákona, som v mene nás troch predniesol ja. Týkali sa najmä týchto okruhov problémov: definície predmetu zákona, ochrany prírody a krajiny ako verejného záujmu, ochrany biotopov v intenciách smernice o biotopoch, ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, ochrana stromov vo voľnej krajine, spresnenia režimu ochrany v národných parkoch, vyhlasovania chránených území, posudzovania vplyvov plánov a projektov na európsku sústavu chránených území  a prechodných ustanovení.

Plný text našich „pozmeňovákov“ sa nachádza na www.obycajniochranari.sk a celá rozprava na www.nrsr.sk.

Red.: Ako prebiehala rozprava v pléne NR SR? Zazneli v diskusii príspevky, ktoré Ťa prekvapili - nech už milo či nemilo?

Hlavné slovo sme mali v rozprave štyria: kolegovia Mičovský, Fecko, Hlina a ja. Navyše, ale s protichodným „pozmeňovákom“ liberalizovať výruby stromov na súkromných pozemkoch aj v intravilánoch sídiel vystúpil Štefan Kuffa.  Z „vládnej“ strany sa nám okrem predkladateľa snažili oponovať poslanci Martinák (spoločný spravodajca výborov k zákonu) a Lebocký. S faktickými poznámkami vystúpil aj poslanec Muránsky a niektorí ďalší. Naši oponenti nezabudli zopakovať „mantry“ o takzvaných ochranároch a pod. Keď som sa opýtal, či za takzvaného ochranára považujú aj mňa, a ak áno, tak že to rád beriem, sa okamžite stiahli, avšak s dôvetkom, že som síce odborník a skutočný ochranár, ale niekedy sa až príliš snažím zapáčiť tretiemu sektoru. Na môj obľúbený výrok, že prírodu na Slovensku nechránime príliš, ale príliš málo, reagovali tvrdením o údajne neúnosnej rozlohe chránených území u nás. Ale nespomínam si, že by ma niečo z ich vystúpení vyslovene prekvapilo. Razantný bol, ako obyčajne, Lojzo Hlina, ktorý nie je z nášho výboru, ale našiel si čas zúčastniť sa aj na prerokovaní návrhu vo výbore. Až na to, že miestami bol až príliš osobný, mal v zásade pravdu, keď predkladateľa opakovane upozorňoval napríklad na to, že ak po prijatí zákona zmiznú stromy z voľnej krajiny a zmení sa tradičný obraz Slovenska, bude sa to navždy spájať s menom Žiga.

Red.: A ako vyhodnotil rozpravu na záver predkladateľ zákona?

Minister vystúpil až po skončení rozpravy s tzv. záverečným vystúpením, na ktoré sa už nedá reagovať. Nie je to v rozpore s rokovacím poriadkom NR SR, ale nie je to ani veľmi statočné a férové voči oponentom. Väčšina členov vlády v úlohe predkladateľov vystúpi ešte v rámci rozpravy, a tak umožnia, aby sa na ich argumenty reagovalo. Minister vyjadril vo svojom vystúpení spokojnosť v prvom rade sám so sebou, ako s údajne prvým ministrom životného prostredia po dlhom čase, ktorý dokázal presadiť zásadné pozitívne zmeny v legislatíve ochrany prírody. Skonštatoval, že zákon má podobu kompromisu a že viac sa napríklad s rezortom pôdohospodárstva vyrokovať nedalo. „Zafilozofoval si“, že ochrana prírody nie je záležitosť pragmatická, ale emocionálna, a preto môže mať každý na ňu svoj názor.  Pripomenul, že okrem ochranárov sú tu aj iné „záujmové skupiny“, požiadavky ktorých musel zohľadniť a ak by chcel zohľadniť všetky požiadavky ochranárov, zákon by tu podľa neho ešte nebol. S diskusiou v pléne vyjadril spokojnosť (čo z toho, keď z toho, čo v nej odznelo, nič neakceptoval?). Len vystúpenia kolegu Hlinu označil za neslušné (predstavitelia Smeru v poslednom čase radi moralizujú). Na mňa reagoval asi tak, že nechápe, ako som to myslel, keď som niektoré veci v zákone pochválil, niektoré skritizoval a napokon som navrhol zákon vrátiť predkladateľovi na dopracovanie. Ja, naopak, nechápem, čo je na takomto mojom postupe a snahe o objektívne zhodnotenie vládneho návrhu zvláštne. V závere svojho záverečného vystúpenia si pán minister „zaprognózoval“, že problém s kompetenciami v národných parkoch vyrieši už najbližšia vláda, ktorá možno opäť zlúči  ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva. Čo sa týka zámen pozemkov, zdôraznil, že ide len o jeden z možných variantov kompenzácie majetkovej ujmy. Zároveň pripoistil, že Štátne lesy nebudú ochotné lesy zamieňať, lebo prídu o zisk, ale že verí, že sa predsa len nájde pár lesov, ktoré bude možné zameniť, cit.: „...ešte sme si to s pánom Jahnátkom nedohodli“. Liberalizáciu výrubov stromov sa pokúšal obhájiť tým, že 250 000 ha poľnohospodárskej pôdy (PPF) na Slovensku je porastenej náletovými drevinami (neviem, čo to má spoločné s výrubom stromov s obvodom 80 cm!?, resp. prečo by problematiku údržby PPF mal riešiť zákon o ochrane prírody a krajiny – mh).

Red.: Aké dôsledky bude mať prijaté znenie zákona na prírodu?

Vzhľadom na schválenú novinku, že vyhlasovanie nielen „veľkoplošiek“, ale aj „maloplošiek“ bude mať vo svojej kompetencii vláda, dá sa očakávať, že v najbližších rokoch nepribudne na Slovensku ani jediné chránené územie (snáď s výnimkou obecných). Byť na mieste ministra ŽP, asi by som abdikoval, lebo takýto masívny presun kompetencií v neprospech rezortu je jednoznačným prejavom nedôvery voči MŽP a jeho vedeniu.

Red.: A na krajinu?

Z krajiny sa vytratí významná časť hodnotnej krajinotvornej zelene. Ochrana charakteristického vzhľadu krajiny sa prijatím zákona nielenže neposilní, ale sa oslabí: už aj tým, že táto problematika vypadla z úvodnej definície cieľov a poslania zákona. Krajinou sa má podľa MŽP zaoberať osobitný zákon, ktorý sa však neobjavil ani Legislatívnom pláne vlády na r. 2014, takže asi nebude pre vládu ani rezort prílišnou prioritou. Žiadali sme (logicky, ale neúspešne), že keď má ísť namiesto jedného o dva zákony, mali by byť predložené do NR SR súčasne.

Red.: Ovplyvní prijaté znenie zákona fungovanie inštitúcií štátnej ochrany prírody?

Štátna ochrana prírody bude „fungovať“ podobne, ako doteraz. Pán minister Žiga v „záchvate úprimnosti“ priznal, že pre rezort pôdohospodárstva nebola prijateľná ani len predstava, že by ochrana prírody spravovala čo i len CHÚ v 5. stupni ochrany.

Red.: Aké dôsledky bude mať prijaté znenie zákona na inštitúcie dobrovoľníkov v ochrane prírody - napríklad pre dobrovoľných strážcov prírody, pre ochranárske mimovládky?

Bojovali sme za väčšie kompetencie a lepšie podmienky pre stráž prírody, ale zákon jej viacej berie, ako dáva. Ani lepšie podmienky pre efektívnejšiu spoluprácu štátnej a dobrovoľnej ochrany prírody zákon neprináša. Ale to sa od tejto vlády ani nedalo reálne očakávať.

Red.: Dotkne sa nejako prijaté znenie zákona obcí?

Na jednej strane im z chotárov začnú takmer určite masívne  miznúť stromy. Na druhej strane budú mať voľnejšie ruky pri vyhlasovaní novej kategórie tzv. obecných chránených území.

Red.: Čo bude znamenať prijaté znenie zákona pre ľudí, bývajúcich v chránených územiach?

Zákon sľubuje pokrok v oblasti kompenzácie majetkovej ujmy. Takže ľudí, bývajúcich v CHÚ, ktorých sa to týka, by sa mal nový zákon dotknúť pozitívne. Ale či k tomu dôjde, nikto nevie. Skôr je pravdepodobné, že z toho  budú ryžovať niektoré finančné skupiny a niektorí podnikatelia.

Red.: Ako sa dotýka zákon podnikateľov podnikajúcich na území národných parkov?

Otvoria sa pre nich nové možnosti, okrem iného aj v súvislosti so zámenami pozemkov, ktoré nie sú legislatívne dotiahnuté a nikto nám v rozprave nedokázal garantovať, že to bude v praxi uspokojivo fungovať.

Tým, ktorí chcú budovať tzv. malé vodné elektrárne, alebo podobne zasahovať do tokov a okolitej krajiny, pribudne povinnosť kompenzovať zásahy do ekosystémov.

Red.: Akým spôsobom prijaté znenie zákona ovplyvní štátny rozpočet?

Majetková ujma sa má kompenzovať najmä zámenami pozemkov, čiže na úkor štátnych lesov, čo bude mať negatívny vplyv na ich hospodárenia a následne na štátny rozpočet. Ja som navrhol ísť inou cestou. Keďže okrem tých, ktorým ochrana prírody znemožňuje vyťažiť zo svojich lesov toľko, ako keby sa nachádzali  mimo CHÚ, je tu aj oveľa početnejšia skupina tých, ktorí na chránených územiach profitujú. Konkrétne ide najmä o dve skupiny. Tou prvou sú podnikatelia, najmä tí, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, ktorí profitujú z toho, že pôsobia na území národných parkov. Ak by zo zarobených miliónov odvádzali hoci symbolické dve percentá, bol by to nezanedbateľný zdroj prostriedkov. To druhou veľmi početnou skupinou sú návštevníci CHÚ. Keďže sú ich ročne milióny, aj symbolické (hoci jednoeurové) vstupné, ktoré by však dôsledne plynulo do fondu na kompenzáciu majetkovej ujmy, by spolu s odvodmi zo strany podnikateľov za niekoľko rokov prinieslo potrebné zdroje bez rizika, že sa nám to zopakujú kauzy ala Veľký Slavkov.

Red.: A z uhlu pohľadu Európskej únie, resp. Európskej komisie?

Môže pripravovať nové infringementy vo veci chybnej transpozície - napríklad Smernice o biotopoch.

Red.: Je na návrhu aj niečo pozitívne?

Áno, obsahuje niekoľko pozitívnych zmien, ale v porovnaní s negatívnymi je ich oveľa menej a sú menej zásadné. Vo svojom vystúpení v druhom čítaní som to formuloval takto: I"Predložený návrh zákona sa síce snaží riešiť niektoré problémy (ako je napríklad kompenzácia majetkovej ujmy, invázne druhy, migračné bariéry, obecné chránené územia a niektoré ďalšie), ale celý rad zásadných problémov obchádza až ignoruje, viaceré dokonca zhoršuje. Komplexné a systematické riešenie problematiky v intenciách progresívnych svetových trendov je potom kľúčové pre naplnenie ambicióznych cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny."

Je paradoxom, že MŽP preložilo návrh zákona, ktorý z 95% vychádza v ústrety všetkým iným, len nie samotnej ochrane prírody.

Takže asi najväčšie pozitívum celej novely je to, že rozprúdila deväťhodinovú diskusie o ochrane prírody a krajiny, čo - predpokladám - nemá v dejinách NR SR obdobu.

Red.: Spolu s kolegami Mičovským a Feckom ste požiadali prezidenta SR, aby zákon nepodpísal a vrátil ho do parlamentu. Osvojil si prezident Vaše výhrady?

Zatiaľ neviem. Dosiaľ (1. 2. 2014 – pozn. red.) v zozname prezidentom podpísaných zákonov nefiguruje. Naše argumenty prezident o jeho legislatívci poznajú, je len na nich, ako sa s nimi vyrovnajú. Podstatné je, že návrh nevrátil do NR SR, a preto nezabránil tomu, aby nadobudol účinnosť v plánovanom termíne. Mimochodom, v Zbierke zákonov vyšiel 31. 12. 2013 – teda na Silvestra. Tak trochu symbolické...

Red.: Čo bude ďalej?

Ak mám reagovať celkom stručne, tak nový zákon prispeje k tomu, že ochrana prírody a krajiny na Slovensku pôjde naďalej „od desiatich k piatim“. A bude sa čakať na sľubovaný návrh nového zákona o ochrane krajiny. My sa budeme snažiť urobiť, čo je v našich silách, ale realita 83-ky „nepustí“.

Za redakciu sa pýtal Richard Medal