Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Nedávno sa na mňa obrátil s pár otázkami na tému pripravovaného výpredaja vody z nášho územia týždenník Život. Odpovedal som takto:
„Dávam za pravdu aktivistom a podporil som aj ich hromadnú pripomienku, vďaka ktorej sa stali účastníkmi medzirezortného pripomienkového konania k inkriminovanému návrhu novely vodného zákona. Žiaľ, ako sami konštatujú, veľká väčšina ich zásadných pripomienok bola arogantne odignorovaná.
Podobne ako aktivisti, angažujúci sa proti návrhom na výpredaj vody zo Slovenska, som aj ja presvedčený, že tu hrozí "tichá privatizácia" jedného z kľúčových životodarných zdrojov, ktoré sú dosiaľ, podľa Ústavy SR, celonárodným vlastníctvom. Takýto postup je našťastie v rozpore s Rámcovou smernicou EÚ o vode a ďalšími záväznými dokumentmi, ktorými sú naša vláda a parlament povinné sa riadiť.
Štát - teda my - ideme dotovať Slovalco, hoci výroba hliníka nemá na Slovensku žiadne komparatívne výhody, snáď okrem pomerne lacnej a pokornej pracovnej sily.
Ozaj, pýtal sa Vás niekto na Váš názor, lebo mňa nie, hoci sa to deje z našich daní a na úkor kvality nášho školstva, zdravotníctva i celého života.
Rozhovor s Prof. Mikulášom Hubom, predsedom Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pre Parlamentný kuriér o aktuálnom stave a perspektívach európskeho a najmä slovenského pôdohospodárstva.
Treba objektívne priznať, že celulózky a podobné už z podstaty veci „nevoňavé“ technológie a prevádzky nie sú celkom „voňavé“ ani v iných krajinách sveta, dokonca ani v tých technologicky najrozvinutejších. Ale to neospravedlňuje ich majiteľov a ich prevádzkovateľov, pretože máme zavedenú všeobecnú povinnosť používať najlepšie dostupné technológie. A v tom sú určite obrovské rezervy aj v prípade Ružomberka. Veľké rezervy sú určite aj v spomínanej Hrboltovej, kde ústí čistička odpadových vôd z firmy Mondi - SCP, a sú aj v ostatných lokalitách (Vranov a v ďalších).
Nie často sa môžeme pochváliť, že naša krajina je v niečom veľmocou. Donedávna bolo Slovensko veľmocou čo do počtu i dĺžky tratí úzkorozchodných lesných železníc. Ale už nie je. Naopak. Musíme vynakladať zúfalé úsilie na záchranu tej poslednej prevádzkyschopnej. Je to tá, o ktorej sa v poslednom čase tak veľa hovorí: Čiernohronská (či správnejšie Čiernobalocká?) železnička – bývalá kráľovná slovenských úzkorozchodných lesných železníc.
21. august 68: pre nás, ktorí sme to zažili, aj po 45 rokoch stále prenikavo živá, nezabudnuteľná, chvíle sklamania, zúfalstva, ale aj dočasného celonárodného odhodlania a vzplanutia pripomínajúca spomienka.
Pre väčšinu mladších zrejme viac-menej neznáma historická udalosť.
Čoskoro uplynú štyri roky odvtedy, ako som publikoval nasledujúci text:
„Kauza nový ropovod vs. Žitný ostrov nie je len lokálna – alebo len naša domáca - záležitosť.
Vzhľadom na rozsah, kvalitu a celkový význam podzemných vôd pod touto časťou Podunajskej nížiny má minimálne regionálny - teda stredoeurópsky - význam.
V utorok - 4. júna 2013 - sa v kinosále NR SR v Bratislave uskutočnil seminár a diskusné fórum na tému: alternatívne prístupy k energetike. Jeho iniciátorom a moderátorom bol poslanec Mikuláš Huba (OĽaNO),predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Vo svojom úvodnom vystúpení s názvom "Alternatívne prístupy k energetike ako výzva", okrem iného povedal: