Zvládneme to aj bez cudzích tankov?

21. august 68: pre nás, ktorí sme to zažili, aj po 45 rokoch stále prenikavo živá, nezabudnuteľná, chvíle sklamania, zúfalstva, ale aj dočasného celonárodného odhodlania a vzplanutia pripomínajúca spomienka.

Pre väčšinu mladších zrejme viac-menej neznáma historická udalosť.

Pre všetkých z nás možné užitočné memento. Okupanti nemusia prísť len s veľkým hrmotom na tankoch a stíhačkách, ale aj nenápadnejšie, napríklad v podobe korupcie, klientelizmu, či  nami tolerovaných prejavov arogancie moci a zjavnej nespravodlivosti. V podobe bezbrehého egoizmu a nedostatku solidarity. Ale aj v podobe na prvý pohľad príjemného oddania sa bezduchému konzumu. Následky môžu byť veľmi podobné, ako boli po okupácii v auguste 1968: strata slobody, nezávislosti, sebaúcty a hrdosti, vnútornej integrity, zrady ideálov i  „nepohodlných“ priateľov, ale aj straty čistej  tváre pred sebou samým i pred vlastnými deťmi, spoločne vyznávaných hodnôt, vlasti a napokon i zmyslu života.

V niečom je scenár, ktorému čelíme, dokonca ešte horší, ako bol tragický august 68. V tom, že teraz si s tým zotročovaním vlastnej krajiny i samých seba vystačíme aj sami, bez cudzích tankov, na ktoré by sa dalo pred súdom dejín a budúcnosti vyhovoriť.

Keďže patríme k tým, ktorým to nie je ľahostajné, obraciame sa na Vás s prosbou, aby ste nás upozorňovali na zjavné prejavy korupcie, klientelizmu, nespravodlivosti, kultúrneho barbarstva, zločinov proti prírode a iných závažných celospoločenských neduhov. Chceme veriť, že sa nám spoločnými silami podarí hrozbe opakovanej okupácie ubrániť.

Mikuláš Huba, 21. 8. 2013