Gusto Dobrovodský a ochranárske plesy

Pred pár dňami usporiadali v populárnom bratislavskom klube Hlava XXII kamaráti Gusta Dobrovodského neformálne spomienkové stretnutie na tohto „posledného bratislavského bohéma“, vzdelaním sociológa, ale v skutočnosti skôr básnika, muzikanta, recesistu, príležitostného herca vo filmoch Dušana Hanáka, vizionára, organizátora všakovakých alternatívnych podujatí a happeningov, federovského a bryzgalského dreveničiara, nezabudnuteľného aktéra nezávislej prednovembrovej kultúrnej scény, umelca života a beatnika, ktorý už neuveriteľných 15 rokov pasie kozy nie okolo dreveníc na Bryzgalkách, ale na nebeských pastvinách.

Z desiatok stále živých spomienok na neho vyberám jednu:

V Záhorskej Bystrici sme opravovali vyhňu. Táto dlho rázovitá záhorská dedina (hoci už dlhšie administratívna súčasť Bratislavy) nám prirástla k srdcu. V prvej polovici 80. rokov sme napomohli tomu, že bola uchránená pred demoláciou, ktorá mala predchádzať výstavbe ďalšieho panelového veľkosídliska. Okrem toho sme tu, v  miestnej krčme na hornom konci dediny, či presnejšie v “spoločenskej sále” v jej zadnom trakte, začali od roku 1983 organizovať tradičné jarné ochranárske plesy. Keď sme váhali, ako si posadať za stoly, Gusto Dobrovodský schytil pár výkresov a fixkami na ne napísal názvy našich dreveničiarskych lokalít (a tým aj komunít): Podšíp, Federovo, Michalcovia, Bryzgalky, Rogoňovia, Biele Vody…Vzápätí sme ich navešali nad jednotlivé stoly. A zasadací poriadok bol hotový. Pred nami mávali plesy miestni poľovníci, po ktorých zvykol zostať transparent LOVU ZDAR! Prelepením jediného písmena sa dal zmeniť na kvázihippisácke LOVE ZDAR! Plesové pozvánky zvykli zdobiť slogany ako „Komu sa nelení, ten je Zelený“, alebo „Ochranári v maskách i s vlastnými tvárami sú vítaní“.  Vstupenka, zahŕňajúca večeru, publikácie, prenájom miestnosti a hudbu: nie hocijakú, zväčša zvyšky Tradicionálu s Petrom Lipom, stála 30 Kčs!

Aj posledné chvíle Gustovho života súvisia s ochranárstvom, muzikou a zábavou. Cez Fašiangy r. 1999 sme v petržalskom kulturáku „U Agnesa“ popri koncerte Zuzky Homolovej a Samka Smetanu  zorganizovali premietanie starých diákov a následne pokus o znovuoživenie pretrhnutej tradície ochranárskych plesov. Gusto tam samozrejme nemohol chýbať. Až do rána sedel za klavírom, muzicíroval a popíjal hrkútovské vínko. Ráno nás ešte volal k sebe, na Obchodnú. Asi sa chcel rozlúčiť, ale my sme to netušili a dali sme prednosť práci a iným prízemnostiam.

O deň neskôr odišiel Gusto navždy...

Zostalo len pár desiatok básní, čarovné fotky, opustená drevenička a stále živé spomienky na slobodného človeka, ktorý bol vždy sám sebou a nedal sa spútať ani zlomiť žiadnym režimom ani konvenciou.