Články

O nádhere

Na Slovensku je ešte stále veľa nádherných miest, ale ešte viac odporných ľudí, ktorí by si túto nádheru najradšej privlastnili, alebo ju jednoducho zničili. Ako napokon každú nádheru okolo nás! Možno preto, lebo nádhera provokuje a uráža duchom škaredých, podlých, hlúpych a zakomplexovaných ľudí. A niektorých zasa pobáda k tomu, aby ju ukradli nám všetkým – teda slušnej a vďačnej verejnosti, ktorej miznúca nádhera slovenskej prírody a krajiny právoplatne patrí.

 

Kopanice v SME (27. 4. 2015) a „laznícky“ zákon

Hneď na úvod chcem povedať, že sa mi páči nápad publikovať v SME podrobné tematické prílohy vecného a „civilného“ charakteru, zamerané zväčša na dôležité, a pritom nezaslúžene prehliadané témy. K nim patrí aj nedávna príloha venovaná rozptýlenému osídleniu na Slovensku.

Tyrania menšiny alebo: Motorky, štvorkolky a snežné skútre v lesoch sú škodná

V dnešnom postmodernom svete je čím ďalej, tým menej vecí, o ktorých sa dá jednoznačne povedať, že sú len zlé, alebo len dobré. Do tej stále zriedkavejšej kategórie jednoznačných javov – v tomto prípade negatívnych – patria štvorkolky, motorky a snežné skútre v našich lesoch (o terénnych autách radšej pomlčme). Komu okrem relatívne neveľkého počtu výrobcov, predajcov, majiteľov a užívateľov prinášajú potešenie a úžitok? NIKOMU! Pre koho sú zdrojom hluku, zápachu, znečistenia, ohrozenia zdravia, ba života?

RE: V odpade sú peniaze (SME, 13 .4. 2015) alebo: O čo nám išlo pri zákone o odpadoch

Jeho excelencia, Richard van Rijssen, veľvyslanec Holandského kráľovstva na Slovensku, si za tému svojho príspevku nevybral žiadny fatálny geopolitický problém, ale obyčajný odpad. Decentne, ale dôrazne nás upozornil, ako veľmi v tejto oblasti zaostávame za jeho krajinou a dal nám niekoľko návodpv na riešenie.

RECENZNÝ POSUDOK na publikáciu Jana Činčeru Environmentální výchova: cesty a křižovatky

Predložená publikácia Environmentální výchova: cesty a křižovatky môže významnou mierou prispieť k tomu, aby tí a tie, ktorým sa dostane do rúk, začali inak – hĺbavejšie, zasvätenejšie a kritickejšie i praktickejšie rozmýšľať o zameraní, spôsoboch realizácie i samotnom zmysle environmentálnej výchovy.

Polozabudnutá historická udalosť v EKOIUVENTE

Apropo, ešte jedna dôležitá informácia, ktorá tu v diskusii o (EKO)IUVENTE dosiaľ nezaznelo: v apríli 1989 sa v tejto budove konala pamätná (aj keď medzičasom takmer zabudnutá) Mestská ochranárska konferencia - prvá skutočne slobodná a otvorená verejná diskusia na Slovensku po 20 rokoch. S absolútne otvorenou kritikou vtedajších pomerov, ale i s konkrétnymi návrhmi riešení i víziami udržateľnej budúcnosti (nielen pre Bratislavu) na nej vystúpili ľudia ako Vavroušek, Šremer, Bútora (st.

Keď malé nie sú vôbec malé (alebo malé výkonom, ale veľké devastačnými účinkami)

Dávno tvrdím, že elektrárne s výkonom do 10 MW nemožno nazývať "malé". Ide len o kamufláž, ktorá má zastrieť skutočnosť, že neraz ide o priehrady skôr veľké, ako malé. Preto pred skratku MVE zásadne píšem tzv. Túto filozofiu presadzujem aj v rámci posudzovania aktualizácie Koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu Slovenska. Budem rád, keď ma/nás v tom podporíte. Bližšie info o procese hodnotenia žiadajte napr. od Mgr. Martiny Paulíkovej (paulikova@changenet.sk).

Na margo skládky toxického odpadu vo Vrakuni

Peniaze by sa na to aj našli, ale každý, kto sa k ním dostane, si ich radšej vopchá do vrecka (priamo, či nepriamo). Aj subjekt, ktorý je za to zodpovedný, by mal byť identifiovateľný. Ale nik od neho nežiada dosť dôsledne, aby konal. Napokon ho z toho šikovní právnici aj tak "vysekajú". Takže sú len dve pravdepodobné riešenia: buď sa začne konať, keď to bude pre niekoho výhodné (napr. z europeňazí, z ktorých sa dá vždy niečo uchňapnúť), alebo keď na následky znečistenia vody, pôdy a potravín začnú masovo umierať ľudia.

Ochranársky dotazník

Ak sa viete stotožniť s nasledujúcim mottom, snáď Vás osloví možnosť odpovedať na pár otázok. Veľmi by ma to potešilo. mh

Dosiaľ chýba reálna alternatíva

Jedna z príčin toho, kde sme a kam sa rútime, je aj to, že vo svete sa dosiaľ nepodarilo vytvoriť reálnu a fungujúcu alternatívu voči súčasného štátu a dominantnému režimu/režimov. (A nemám na mysli alternatívu na spôsob ISIS či Novorusko). Aj preto radšej hrdo pokračujeme po aspoň akej - takej ceste, aj keď vieme (alebo prinajmenšom tušíme), že je to slepá ulička.

Stránky