RE: V odpade sú peniaze (SME, 13 .4. 2015) alebo: O čo nám išlo pri zákone o odpadoch

Jeho excelencia, Richard van Rijssen, veľvyslanec Holandského kráľovstva na Slovensku, si za tému svojho príspevku nevybral žiadny fatálny geopolitický problém, ale obyčajný odpad. Decentne, ale dôrazne nás upozornil, ako veľmi v tejto oblasti zaostávame za jeho krajinou a dal nám niekoľko návodpv na riešenie.

Urobil tak pár dní po tom, ako náš prezident podpísal zákon odpadoch, ktorý v marci 2015 schválil parlament. O návrhu tohto zákona sme spolu s kolegami Feckom na Mičovským v Národnej rade viedli niekoľkohodinovú diskusiu v rámci ktorej sme predstavili celý rad návrhov, ako zákon zmeniť k lepšiemu. O čo nám išlo?

Chceli sme uzákoniť medzinárodne platnú hierarchiu v narábaní s odpadmi, obmedziť dovoz odpadu  zo zahraničia a umožniť lepšiu informovanosť a angažovanosť občanov pri tvorbe programov odpadového hospodárstva (POH) i pri kontrole ich plnenia, ale aj lepšiu informovanosť o režime fungovania zberných miest ako aj o tom, kam ktorý odpad (napr. z obalov) patrí. Navrhovali sme, aby POH mala  vypracovaný každá obec na Slovensku i to, aby občan mal väčšiu slobodu pri rozhodovaní o kapacite zberných nádob a o intervale ich odvozu.

Navrhli sme, aby ten, kto upozorní na čiernu skládku, bol aj účastníkom konania o jej odstránení a aby úrady, ktoré sa dozvedia o prítomnosti čiernej skládky, boli povinné konať, ako aj to, aby sa dosiahla lepšia koordinácia medzi príslušnými orgánmi štátnej správy a samosprávou vo sfére odpadového hospodárstva a poskytli sa  väčšie právomoci polícii pri sankcionovaní vinníkov v tejto oblasti.

Požadovali sme zmierniť tvrdosť zákona vo vzťahu k obciam vo veci financovania likvidácie čiernych skládok i vo veci výberu organizácie zodpovednosti výrobcu (OZV).

Čo je však ešte dôležitejšie, presadzovali sme radikálne zvýšenie percenta znovu využívaných alebo recyklovaných plastových obalov (napr. zavedením reálneho zálohovania plastových fliaš za adekvátnu protihodnotu). Chceli sme tiež zvýšením podielu sklených obalov pomôcť znova oživiť sklárne na Slovensku a tiež zvýšiť podiel recyklovaného stavebného odpadu.

Navrhovali sme uzákoniť, aby sa prostriedky z Recyklačného fondu SR, ktorý sa týmto zákonom postupne ruší, použili striktne vo sfére odpadového hospodárstva, s dôrazom na recykláciu odpadov.

Do cieľov odpadového hospodárstva v oblasti skládkovania sme sa snažili doplniť formuláciu o tom, že cieľom odpadového hospodárstva v oblasti skládkovania je do roku 2020 znížiť ukladanie odpadov na skládky odpadov najviac na 50 % a do roku 2025 najviac na 25 % v porovnaní so súčasným stavom (pre porovnanie: v Holandsku sú to už dnes iba štyri percentá – pozn. aut.).

Žiadali sme prepracovať návrh zákona v zmysle vyššie uvedených pripomienok, a preto sme v rámci prvého čítania navrhli vrátiť ho predkladateľovi na dopracovanie.

Zdá sa Vám niečo z toho, čo sme chceli, navrhovali a žiadali, nelogické, nežiaduce, alebo nezrozumiteľné?

Podotýkam, že sme nespochybnili celkovú filozofiu zákona v presvedčení, že má svoje plusy i mínusy a až prax ukáže, či takto postulovaná koncepcia nakladania s odpadmi prinesie v odpadovom hospodárstve pokrok, alebo nie. Iný slovami, išlo nám o vylepšenie, a nie o zatratenie návrhu zákona o odpadoch, a asi aj preto v rozprave de facto neodzneli žiadne protiargumenty voči našim návrhom, skôr naopak, všetci diskutujúci sa o nich verbálne vyjadrovali skôr pochvalne.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sme v spolupráci s našimi najlepšími legislatívcami pripravovali niekoľko mesiacov a využili sme pri tom maximum podnetov z expertného i aktivistického prostredia, ako aj dve vynikajúce komparatívne štúdie Parlamentného inštitútu na túto tému.

Kto sledoval proces prijímania tohto zákona vie, že parlamentná väčšina napokon neakceptovala ani jediný z našich návrhov, hoci sme takmer o každom z nich dali hlasovať osobitne, aby si každý/každá mohol/mohla vybrať, čo podporí a čo nie. Preto som presvedčený, že naše návrhy neboli prijaté nie  preto, lebo boli zlé či neprijateľné, ale preto, lebo  pochádzali z prostredia opozície a Smer-SD opäť ukázal, čo sú a čo nie sú jeho priority. Opäť sa potvrdilo, že zlepšovať stav vecí verejných a prostredia v oblasti odpadov nie je skutočnou prioritou vlády, príslušného ministerstva ani parlamentnej väčšiny a že ich netrápi, že napríklad u nás „sa vracia do obehu“ 43% plastových fliaš, kým nielen v Dánsku, Nórsku a Fínsku, ale aj v donedávna sovietskom Estónsku je to 90 a viac percent!!! V konkrétnych číslach to znamená, že Smer-u nevadí, že viac ako pol miliardy!!! PET-fliaš ročne končí na Slovensku pohodených v potokoch, lesoch a parkoch, kým v porovnateľných krajinách ich vedia znova využiť. Ak by im to vadilo, tak by prijali model úspešne fungujúci vo vyššie uvedených ako aj v niektorých ďalších štátoch.

A ešte jedna vec mi je nepochopiteľná. Ako to, že toto všetko prešlo – snáď s výnimkou sociálnych sietí – takmer bez povšimnutia? Naozaj to nie je vec hodna mediálneho a verejného záujmu!? Veď kto by si už špinil ruky s nejakými odpadmi, však? Radšej sa nimi budeme brodiť! Zostáva nám len závidieť Holanďanom a mnohým ďalším, ktorým sa nehnusí sa odpadom zaoberať a dokonca na ňom bohatnúť.

Mikuláš Huba (autor je environmentalista, aktivista a nezávislý poslanec NR SR)

Pozn.: Pod iným názvom vyšlo v denníku SME