Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o:
Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.
Osobnosti zo Slovenského ochranárskeho snemu konštatujú, že zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace je bezprecedentné a nezmyselné. Pri nenásilnej akcii nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).
Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.
Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.
V období, kedy je ukončenie ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre už len otázkou času, spoločnosť HBP plánuje rozširovať svoju ťažbu po roku 2023. Slovenský ochranársky snem žiada poslancov a poslankyne Trenčianskeho samosprávneho kraja, aby v územnom pláne kraja nepodporili potreby prípadného rozširovania ťažby.
Už dnes o 16:00 budú poslanci Trenčianskeho kraja rokovať o Zmenách a doplnkoch č. 3 územného plánu Trenčianskeho kraja. V tomto dokumente sa objavili aj body požadujúce preložku rieky Nitry a železničnej trate. Uvoľnenie povrchu pre prípadné 12. ťažobné pole, kvôli ktorému treba opäť prekladať rieku, trať, plynovod má stáť od 27 mil. eur.
V decembri 2017 Slovenský ochranársky snem zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom (+ na vedomie županom, ZMOS-u a UMS) vyhlásenie k téme Parížskej dohody o zmene klímy. Text celého vyhlásenia aj s prílohami čítajte TU. Súčasťou vyhlásenia je aj výzva - citujeme:
V decembri 2017 Slovenský ochranársky snem zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom (+ na vedomie županom, ZMOS-u a UMS) vyhlásenie k téme Parížskej dohody o zmene klímy. Text celého vyhlásenia aj s prílohami čítajte TU. Súčasťou vyhlásenia je aj výzva - citujeme:
V decembri 2017 Slovenský ochranársky snem zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom (+ na vedomie županom, ZMOS-u a UMS) vyhlásenie k téme Parížskej dohody o zmene klímy. Text celého vyhlásenia aj s prílohami čítajte TU. Súčasťou vyhlásenia je aj výzva - citujeme:
Pred dvoma rokmi prijalo svetové spoločenstvo Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorú mnohí označili za poslednú šancu zachrániť ľudskú civilizáciu a biosféru Zeme pred katastrofou. 60 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) sa pri tejto príležitosti obrátilo so svojím vyhlásením na troch najvyšších ústavných činiteľov.
Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:
HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?
Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.