Pred štyrmi rokmi, bezprostredne po víchrici z 19. novembra 2004, vzniklo niekoľko spontánnych iniciatív (Nové Tatry, Nad Tatrou sa blýska!, vyhlásenia vedcov a podobne). Tieto sa následne „zliali“ do Mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT), ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13.12.2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť.

Na to, že poslanci za Smer nepodporujú naše návrhy zákonov  tak akosi „zo zásady“,  sme si už pomaly zvykli. Ale dnes sa prekonali a dosiahli ešte „vyšší“ level.

Predložili a zdôvodnili sme v zostave Huba, Mičovský, Fecko návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým sme chceli dosiahnuť súlad platného zákona s relevantnými európskymi smernicami ako aj s Európskym dohovorom o krajine, lebo zákon v súčasne platnom znení v súlade s nimi zjavne nie je.

V tomto roku chceme voľne nadviazať na dve okrúhle výročia: desať rokov od historickej víchrice, ktorá sa 19. novembra 2004 prehnala Vysokými Tatrami a zmenila nielen tvár Tatier, ale aj spôsob uvažovania o nich a o tom, či o prírode v národných prírodných rezerváciách má rozhodovať v prvom rade človek, alebo to necháme s dôverou na prírodu, ktorá s tým má za stovky miliónov rokov svojej existencie predsa len viac skúseností.

V 3. časti materiálu s názvom Atentát na Nežnú revolúciu, autorom ktorého je Vladimír Ondruš (Žurnál 43/2009), sa uvádza niekoľko tvrdení, na ktoré nemôžem nereagovať.