Miniekofilm v parlamente II – úvodné slovo Mikuláša Hubu

Začnem vysvetlením, z čoho pochádza prvá časť názvu dnešného podujatia. Pochádza zo slova Ekofilm.

Ekofilm Ostrava vnikol v  roku 1974 (a teda práve slávi okrúhle 40. narodeniny) a dlho bol najväčším a najvýznamnejším filmovým festivalom svojho druhu na svete. Každoročne sa na niekoľko dní stretli v Ostrave nielen autori a autorky filmov o životnom prostredí, ale aj odborná verejnosť, žurnalisti, pedagógovia a ďalší/ďalšie, aby počas niekoľkých dní diskutovali – na tie časy pomerne otvorene a kriticky – o problémoch životného prostredia či presnejšie o našich problémoch so životným prostredím, alebo ešte presnejšie o problémoch, ktoré sebe a svojmu okoliu spôsobujeme my, ľudia.

Po rozpade Československa sa Ekofilm niekoľko rokov  konal v Českom Krumlove, ale v posledných rokoch sa vrátil do svojho rodiska, teda do Ostravy. Na Slovensku sa na Ekofilm odvolávajú  Envirofilm v Banskej Bystrici ako aj Ekotopfilm v Bratislave a ďalších mestách.

Ale čosi ako skromnejšia paralela Ekofilmu sa na Slovensku počas celých 80. rokov minulého storočia zvyklo konať aj predtým. Organizovali ho bratislavskí ochranári v spolupráci s niektorými bratislavskými kinami. Jeho dušou bola Katka Šimončičová, propagáciu mu robili žiaci Ľudovej školu umenia na Sklenárovej pod vedením  svojej učiteľky, Zuzky Homolovej a bol určený ako pre školskú mládež, tak aj pre širokú verejnosť. Podobne ako v Ostrave – aj keď nie v takej ambicióznej podobe –  boli súčasťou aj  bratislavského Ekofilmu prednášky, diskusie a besedy s kompetentnými.

Toľko na úvod k tomu, prečo už druhý roky využívame túto kinosálu na to, aby sme Vám priblížili zopár kvalitných filmov a predstavili ich tvorcov i ďalších zaujímavých hostí.

V tomto roku chceme voľne nadviazať na dve okrúhle výročia: desať rokov od historickej víchrice, ktorá sa 19. novembra 2004 prehnala Vysokými Tatrami a zmenila nielen tvár Tatier, ale aj spôsob uvažovania o nich a o tom,  či o prírode v národných prírodných rezerváciách má rozhodovať v prvom rade človek, alebo to necháme s dôverou na prírodu, ktorá s tým má za stovky miliónov rokov svojej existencie predsa len viac skúseností.

Po dvoch zásadných filmoch na tému ochrany prírody bude nasledovať beseda s autorom druhého z nich, pánom Erikom Balážom a ďalšími odborníkmi v oblasti ochrany prírody a krajiny na tému: Ochrana prírody a jej interpretácia

Po tejto diskusii by sme si radi pripomenuli významnú osobnosť environmentálneho hnutia, environmentálneho výskumu a environmentálnej politiky v bývalom Československu, prvého a žiaľ i posledného federálneho ministra životného prostredia a nášho spolupracovníka a vzácneho priateľa, Josefa Vavrouška, ktorý by sa bol v jeseni tohto roku dožil 70. narodenín, keby nebol pred 20 rokmi (18. marca 1995) spolu so svojou dcérou Petrou tragicky zahynul v Západných Tatrách. Jeho odkaz si pripomenieme  dokumentárnym filmom Bla-bla-bla  o paneurópskej  konferencii ministrov životného prostredia v nórskom Bergene v máji 1990, kde Josef bol vedúcim československej delegácie, podobne ako ním bol aj na historickom Summite Zeme v Rio de Janeiro o dva roky neskôr.

Napokon, ako bonus pre pamätníkov sme pre vás  pripravili 12 rokov starý životopisný film Českej televízie z cyklu Predčasná úmrtí s názvom Vizionář, ktorý plasticky, s bohatým využitím archívnych záberov a výpovedí jeho spolupútnikov vypovedá o pozoruhodnej osobnosti Josefa Vavrouška a jeho nemenej pozoruhodnej päťdesiatročnej životnej dráhe.

Komu ani ti nebude stačiť, môže sa zúčastniť na proteste proti výstavbe garáží na bratislavskom Hrade o 17.00 kúsok odtiaľto, pri Viedenskej bráne Hradu.

Takže príjemné pozeranie a počúvanie!