Mikuláš Huba

Z vystúpenia M. Hubu v rozprave k novele vodného zákona v 2. čítaní.

Tradícia nazývať ochranárov na Slovensku ZELENÍ siaha až pred November 1989. V súvislosti s politizáciou a rastúcim verejným vplyvom bratislavského ochranárskeho hnutia sa v poslednom roku pred Novembrom začali množiť otázky, či, prípadne kedy, my, ochranári, založíme Stranu zelených. A nepýtali sa to len naši známi a priatelia, ale v roku 1989 už aj novinári.

Nežnú revolúciu na Slovensku v značnej miere uskutočnili práve ochranári. Životné prostredie sa vtedy spolu so stavom ľudských práv považovalo za prioritný spoločenský problém. Tvrdili to nielen autori Bratislavy/nahlas a nezávislých štúdií Charty´77 či Ekologickej sekcie, ale aj výsledky prieskumov verejnej mienky v Novembri ´89, ako aj niekoľko týždňov po ňom. Environmentálna obroda bola aj jednou z hlavných revolučných požiadaviek Verejnosti proti násiliu (VPN).

Podávam procedurálny návrh, aby sme schválili nový bod programu schôdze, takpovediac vo vlastnej veci, v rámci ktorého by sme sa zaoberali deficitmi vo fungovaní tejto inštitúcie: od informačného deficitu, ktorým dlhodobo trpíme v súvislosti s výstavbou nových garáží v areáli hradu, ale aj s úplne nelogickým nesprístupnením  promenády pozdĺž areálu NR SR s výhľadom na Dunaj, vytrhanou dlažbou na okolí, vyschnutou zeleňou či chýbajúcim prirodzeným presvetlením tejto rokovacej sály, absenciou základnej informácie o autoroch budovy parlamentu a podobne.