Úvodné slovo predkladateľa novely zákona o ochrane prírody a krajiny

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba, Ján Mičovský a Martin Fecko.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zosúladiť znenie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZOPK) s príslušnými smernicami Európskej únie a medzinárodnými dohovormi.

Schválenie novely ZOPK v znení zákona č. 506/2013 Z. z. spôsobilo, že niektoré ustanovenia platného ZOPK sa dostali do rozporu s príslušnými smernicami Európskej únie, ale aj ratifikovanými medzinárodnými dohovormi, z čoho môžu Slovenskej republike hroziť sankcie zo strany Európskej komisie.

Ako je všeobecne známe, Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala dodržiavať jej právne predpisy, a teda v plnom rozsahu po transponovaní príslušných smerníc zahrnúť ich do svojho právneho poriadku. To sa v tomto prípade síce stalo pri prvej transpozícií smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“), avšak neskôr sa niektoré ustanovenia našej právnej úpravy novelizáciami ZOPK dostali do rozporu s touto smernicou, napríklad pri ochrane všetkých biotopov sa táto ochrana namiesto podstatne širšie chápanej ochrany biotopov, resp. prirodzených biotopov  zúžila len na ochranu prírodných biotopov, čo je zásadný rozdiel.

Stalo sa tým, že schválené znenie novely ZOPK zmenilo pôvodný širšie koncipovaný pojem „ochrana biotopu“  len na „ochranu prírodného biotopu“, čím sa v značnej miere vylučuje z režimu ochrany široké spektrum  biotopov hodných ochrany, ako napríklad poloprírodné biotopy  alebo človekom skultúrnené biotopy. Tým môže byť v mnohých prípadoch priamo ohrozený hlavný motív ochrany (pozri napríklad niektoré dosiaľ chránené orchideové lúky, alebo CHÚ na území miest a pod.). Takéto zúženie predmetu ochrany zo všetkých druhov biotopov len na prírodné biotopy je vyslovene v rozpore so smernicou Rady  č. 92/43/EHS, kde v článku 1 písm. b) sú pod pojmom „prirodzený biotop“ zahrnuté okrem prírodných biotopov aj prirodzené biotopy, ako aj poloprírodné biotopy. Aj z tohto dôvodu navrhujeme vrátiť sa k pôvodnej úprave v čo najširšom význame „ochrany biotopov“, čo lepšie zodpovedá aj zneniu uvedenej smernice o biotopoch.

Predmetnou novelou sa z predmetu ZOPK  (par. 1/1) vylúčila požiadavka zachovania charakteristického vzhľadu krajiny a zrelativizoval sa zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny, čo považujeme za konanie v rozpore s Európskym dohovorom o krajine z roku 2000, ktorý Slovenská republika ratifikovala v r. 2005.

V súčasnosti platnom zákone nie je vo viacerých prípadoch vyjadrené, čo sa považuje za verejný záujem, resp., že ochrana prírody a krajiny je verejným záujmom, pričom ide o vážny nedostatok efektívnej aplikácie ZOPK pri ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Táto absencia umožňuje následne nad samotnú ochranu prírody a krajiny ako činnosť vo verejnom záujme nadraďovať iný verejný záujem (napr. výstavbu), čo vytvára riziko, že ochrana prírody a krajiny môže byť kedykoľvek spochybnená iným verejným záujmom. Úprava navrhovaná v bode 2 je v súlade s článkom 6 smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len „smernica Rady č. 92/43/EHS“) a tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora C-258/11.

Predloženou novelou chceme okrem iných úprav zakotviť zásadu, podľa ktorej ochrana prírody a krajiny bude vždy vykonávaná vo verejnom záujme, pričom nebude môcť byť jednoducho spochybnená či anulovaná iným verejným záujmom. V opačnom prípade bude predmet ochrany chránený ako verejný záujem iba dovtedy, kým nebude nikomu prekážať v jeho rozvojových zámeroch, čo je samozrejme neakceptovateľné.

Rovnako sme sa v tomto návrhu zákona snažili zosúladiť postup pri vykonávaní výskumu a nakladaní s jeho výsledkami, keďže súčasné znenie ZOPK upiera právo slobodne nakladať s výsledkami výskumu, čo je v rozpore s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej ochrane databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a všetky ďalšie úpravy databázy má výhradné právo zhotoviteľ databázy, rovnako ako podľa písm. a) tohto článku má výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami.

          Zákonom nemožno ustanoviť povinnosti oprávnenej osobe odovzdávať výsledky svojho výskumu, zvlášť, ak ho realizuje samostatne. Zákonom však možno upraviť, ako má o týchto výsledkoch informovať príslušný orgán tak, aby ich mohol použiť pre potreby ochrany prírody a krajiny. Uvedené sa navrhuje riešiť v novele tak, aby orgán ochrany prírody dostal informáciu kde, kedy a ako budú výsledky publikované, resp. uschované, aby sa k nim v prípade potreby mohol dostať a aby o tom mohol včas poskytnúť informáciu tomu, kto by mohol byť obmedzený prípadným rozhodnutím orgánu ochrany prírody založeným na získaných výsledkoch. Včasné informovanie tak poskytne vlastníkom a užívateľom pozemkov dostatok možností na prípravu svojho stanoviska

Nedostatkom poslednej novely ZOPK bolo to, že pri vyhlasovaní chránených území by príslušný orgán vôbec nemohol využívať tie výsledky výskumu, ktoré neboli získavané výslovne pre potreby ochrany prírody a krajiny, a teda k nim nemusí existovať súhlas orgánu ochrany prírody a vlastníka, hoci môžu mať veľkú informačnú a prírodoochrannú hodnotu a nemusia spôsobovať žiadne problémy s vlastníkmi.

Vďaka nášmu návrhu a prechodným ustanoveniam sa umožní využiť aj staršie výsledky pri prehodnocovaní území. Preto navrhujeme doplniť slovné spojenie „ak orgán ochrany prírody nerozhodne inak.“

Okrem toho z dôvodu rozporu s inými právnymi normami (vrátane európskych) by sa obmedzenie použitia malo zakladať predovšetkým na tom, či výsledky boli platne zverejnené alebo oznámené zákonným postupom a či ten, koho sa týkajú, mal k nim prístup, a nesmie naopak obmedzovať práva toho, kto výskum uskutočnil, ani práva verejnosti na použitie výsledkov výskumu.

Nájsť rovnováhu medzi možnými zásahmi do práv vlastníkov, výskumníkov a širšej verejnosti nie je jednoduché, jednoznačne však treba okrem väčšej možnosti prístupu vlastníkov k údajom zachovať aj práva verejnosti, čo nami navrhnutá úprava znenia tohto zákonného ustanovenia umožní, ak sa zavedie vykonateľný a účinný systém informovania o výsledkoch výskumu.

.        Záverom považujeme za potrebné konštatovať, že ZOPK v niektorých svojich ustanoveniach nedostatočne zohľadňuje znenie príslušných európskych smerníc, či dokonca vylučuje ich správnu aplikáciu. Najmä z tohto dôvodu predkladáme návrh zákona, vďaka ktorému bude právna úprava zákona o ochrane prírody a krajiny v súlade s európskym, resp. aj  so  širšie chápaným medzinárodným právom.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Pričom v posledne menovanom prípade informatizácie, ak k nejakým vplyvom dôjde, budú skôr pozitívne, ako negatívne.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie.

Mikuláš Huba + Ján Mičovský a Martin Fecko, poslanci NR SR