Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Pozmeňujúci návrh k novele zákona č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, predložený poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Jankou Šípošovou, Mikulášom Hubom, Evou Horváthovou a Miroslavom Kadúcom.
Z mne dostupných informácií vyplýva, že ministerstvo životného prostredia k dnešnému dňu nemá vyhotovený zoznam pozemkov v zmysle citovaného ustanovenia § 61 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ako ani nemá vypočítanú výšku finančných prostriedkov na zabezpečenie finančných náhrad podľa ustanovenia § 61 ods. 5 zákona o ochrane prírody.
Vážený pán minister, predpokladám, že viete, že Sandberg (bratislavská Mestská časť Devínska Nová Ves) je mimoriadne významnou a zároveň na ľudské zásahy veľmi citlivou paleontologickou lokalitou, ktorá je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
Žiadam vládu SR a Vás osobne, aby ste vo vzťahu k Ukrajine aj príslušným medzinárodným inštitúciám s maximálnym dôrazom a naliehavosťou uplatnili práva Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru z Espoo a nedovolili predĺžiť prevádzku 15 ukrajinských jadrových reaktorov bez uskutočnenia cezhraničného posúdenia vplyvov na životné prostredie, v zmysle príslušných medzinárodných a slovenských právnych predpisov.
Navrhujem zabiť dve muchy jednou ranou: dlh Váhostavu malým subdodávateľom znížiť z prostriedkov, ktoré získal od štátu na "hradné" garáže. A ponúknuť vybudovanie múzea a parku na mieste vzácnych archeologických nálezov vo vlastnej réžii: brigádnicky, sponzorsky...
Dovolím si reagovať na niektoré komenty z fb diskusie: nemám pocit, že som v tejto veci urobil dosť, ale venoval som jej od jari 2014 viacero parlamentných vystúpení a iných iniciatív: od žiadosti o komplexnú informáciu a diskusiu ešte pred začiatkom bagrovania a betónovania, cez niekoľko interpelácií a podrobnú analýzu s názvom Gorila II, až po návrh, aby sa peniaze určené na túto zvrhlosť použili na rozumné veci. A keď už spomíname Krásnu Hôrku, dovolím si skromne poznamenať, že som na jej obnovu venoval svoj prvý poslanecký plat.
Za komunizmu nás, bratislavských ochranárov, vtedajšia moc vnímala ako nepohodlných, podozrivých a čo je najhoršie: nezávislých. Teda takých, ktorí sa riadia svojím vedomím, presvedčením, svedomím a podobnými „prežitkami“. Takých, ktorých nezaujíma len súkromie, peniaze, či kariéra v zmysle „mierneho pokroku v medziach zákona“. Takých, ktorí nielenže si myslia svoje, ale svoje názory aj otvorene hlásajú. A to všetko namiesto toho, aby sa pekne hrali na „vlastnom piesočku“ a „držali hubu a krok“.
Od detstva som Ťa vnímal ako divadelníka, Maťovho kamaráta zo školy i z Divadla na Korze, príslušníka tej famóznej generácie, ktorá v druhej polovici 60. rokov zažiarila v časoch krátkeho odmäku a (nie vlastnou vinou) dočasne zhasla (či bola zadusená) v nedýchateľnom nečase biľakovsko-husákovskej normalizácie.
Znova som si Ťa naplno uvedomil až v 80. rokoch – v časoch gorbačovovskej perestrojky, keď divadlá opäť predstavovali jeden z ostrovov pozitívnej deviácie a chodilo sa do nich okrem umenia aj za príznakom slobody: za inotajmi, narážkami a čítaním medzi riadkami.