Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Jedna z príčin toho, kde sme a kam sa rútime, je aj to, že vo svete sa dosiaľ nepodarilo vytvoriť reálnu a fungujúcu alternatívu voči súčasného štátu a dominantnému režimu/režimov. (A nemám na mysli alternatívu na spôsob ISIS či Novorusko). Aj preto radšej hrdo pokračujeme po aspoň akej - takej ceste, aj keď vieme (alebo prinajmenšom tušíme), že je to slepá ulička.
Diskusný príspevok poslanca NR SR M. Hubu, v modifikovanej podobe odznelo na 49. schôdzi NR SR, 16. 4. 2015 vo veci odvolávania podpredsedu NR SR J. Figeľa.
Nedávno som bol v Brne. Brno je veľkostne porovnateľné s Bratislavou a obe boli donedávna geograficky blízkymi mestami toho istého štátu. To sa však podobnosť medzi nimi končí. V Brne nemajú Dunaj ani Karpaty, nezachovalo sa tam stredoveké historické jadro. A predsa Brno pôsobí nekonečne konsolidovanejším dojmom, ako naša "Krásavica na Dunaju".
Ako keby im nestačila kauza CT a Váhostav SK! "Koaliční partneri" Smer-u zrejme súťažia medzi sebou, kto viac škody tejto krajine, jej ľuďom, prírode, pamiatkam, životnému prostrediu, verejným financiám, dobrým mravom a právnemu štátu napácha! A zatiaľ sa im mimoriadne darí. A keď sa im na niečo definitívne príde, vyhlásia, že na vine nie sú oni, ale mimozemšťania.
Veľmi dobre si uvedomujem, v akom stave je Ukrajina. Ale uvedomujem si aj to, že v dohľadnom čase bude musieť dôjsť k jej rekonštrukcii: od bánk a inštitúcií verejnej správy, cez komunikácie až po energetiku. EÚ bude mať v zásade dve možnosti: buď zaplaví Ukrajinu balastom typu jadrových reaktorov či prekonaných ideí, alebo jej (i sebe) pomôže ísť cestou progresívnou, efektívnou, šetrnou, ekologicky, sociálne a ekonomicky dlhodobo udržateľnou (ak ste alergickí na zelenú farbu, nemusíme ju nazývať zelenou).
Prehľad hlavných myšlienok, pripomienok a pozmeňovacích návrhov poslanca NR SR Mikuláša Hubu s kolegami a odborníkmi z praxe pri novelizácii zákona o odpadoch.
Dnešné nádherné spomínanie na Maroša Porubjaka v Národnom mi pripomenulo dve známe pravdy. Najskôr tú starú, otrepanú, ale, žiaľ, stále aktuálnu, že doma nie je nikto prorokom a potom tú menej otrepanú a rovnako aktuálnu, že veci (a ľudí) si naozaj začneme vážiť až vtedy, keď o ne prídeme.
Na výstavbu a devastáciu v štýle Ja a Ty a pod. sa úplne hodí označenie terorizmus: skupinka ľudí pochybných charakterových kvalít pácha násilie, využíva medzery v právnom systéme a terorizuje všetkých ostatných, ktorí tým budú trpieť a doplácať na to do konca svojho života.