Mikuláš Huba

V dnešnom postmodernom svete je čím ďalej, tým menej vecí, o ktorých sa dá jednoznačne povedať, že sú len zlé, alebo len dobré. Do tej stále zriedkavejšej kategórie jednoznačných javov – v tomto prípade negatívnych – patria štvorkolky, motorky a snežné skútre v našich lesoch (o terénnych autách radšej pomlčme). Komu okrem relatívne neveľkého počtu výrobcov, predajcov, majiteľov a užívateľov prinášajú potešenie a úžitok? NIKOMU! Pre koho sú zdrojom hluku, zápachu, znečistenia, ohrozenia zdravia, ba života?

Z vystúpenia M. Hubu v rozprave k využívaniu eurofondov na 61. schôdzi NR SR.

Keď idete po bratislavských uliciach popri počmáraných múroch domov, vytrhanej dlažbe, kopách odpadkov,  polámaných stromoch a zdemolovaných lavičkách mimovoľne vám napadne, že v tomto meste žije nadkritické množstvo tých, ktorí ho nenávidia a podkritické množstvo tých, ktorí ho milujú.

Apropo, ešte jedna dôležitá informácia, ktorá tu v diskusii o (EKO)IUVENTE dosiaľ nezaznelo: v apríli 1989 sa v tejto budove konala pamätná (aj keď medzičasom takmer zabudnutá) Mestská ochranárska konferencia - prvá skutočne slobodná a otvorená verejná diskusia na Slovensku po 20 rokoch. S absolútne otvorenou kritikou vtedajších pomerov, ale i s konkrétnymi návrhmi riešení i víziami udržateľnej budúcnosti (nielen pre Bratislavu) na nej vystúpili ľudia ako Vavroušek, Šremer, Bútora (st.